Sú slovenskí učitelia zodpovední za Kotlebu?


Slovenské – ale ani české – školství zdaleka není v ideálním stavu. Vliv vzdělání na politické názory nejmladší generace by se však neměl podceňovat.

Po výsledkoch parlamentných volieb je zrazu každý schopný suverénne vysvetľovať príčiny úspechu fašistov z Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS). Pri spätnom pohľade je zrazu každému jasné, prečo sa tak stalo. Začínajú sa ozývať aj hlasy pripisujúce podiel zodpovednosti učiteľom a nedostatočnému vzdelávanie v predmetoch dejepis a občianska náuka ako aj slabé podnecovanie kritického myslenia a vzťahu k ľudským právam. Rezonujú predovšetkým dva empirické údaje. Vo februári prebehli simulované voľby na 46 stredných školách po celom Slovensku. Zúčastnilo sa ich 5949 hlasujúcich vo veku od 15 do 18 rokov. Výsledky prekvapili. Na prvom mieste sa s 16,4 percenta umiestnila strana kontroverzného podnikateľa Borisa Kollára – SME RODINA. Ten svoju kampaň postavil predovšetkým na antimigračnej hystérii, doplnenej populistickou kampaňou proti zavedeným politickým stranám. Svoje názory šíril predovšetkým prostredníctvom svojho FB konta. Na druhom mieste medzi žiakmi skončila s 15,5 percenta práve Kotlebova ĽSNS. Druhým údajom, ktorý vyvoláva otázky týkajúce sa školstva, sú voličské preferencie prvovoličov. Takmer 23 percent voličov vo veku 18 až 21 rokov dalo svoj hlas ĽSNS.

Občianska náuka a dejepis ako prevencia proti fašizmu?

Poďme sa pozrieť na predmety, ktoré majú vo svojich obsahoch najbližší vzťah k potenciálnemu formovaniu názorov žiakov na spoločenské a politické fenomény. Občianska náuka je predmet, ktorého obsah ako aj ciele sú formálne zaujímavé a široko koncipované. Boj proti neonacizmu, rasizmu a podobným javom by ste však v Štátnom vzdelávacom programe hľadali márne. A práve to je dokument, z ktorého by mala vychádzať konkrétna výučba na každej škole. K predmetu chýbajú kvalitné učebnice. Nie sú k dispozícii žiadne pracovné zošity a aj tých učebníc, ktoré sú k dispozícii, je na školách nedostatok. Na porovnanie Česká republika v tomto urobila veľký progres. Učitelia a žiaci majú na výber zo širokej a kvalitnej ponuky učebných materiálov k predmetom občianská náuka a základy spoločenských vied. K dispozícií sú aj kvalitné pracovné zošity a rozšírené príručky pre učiteľov.

Pokiaľ teda chceme zastaviť odklon stále väčšej časti mladých ľudí k reakcii a k fašizmu, potrebujeme rázne zmeny v školstve ako aj politickej ponuke.

Od katastrofálne platených učiteľov pracujúcich v ťažkých podmienkach, ktoré viedli k najdlhšiemu štrajku v dejinách Slovenskej republiky, možno ťažko očakávať, že budú vo svojom voľnom čase tráviť dlhé hodiny prípravou kvalitných materiálov, najmä keď táto činnosť spadá do pôsobnosti ministerstva a príslušných metodicko-pedagogických inštitúcií. V dôsledku problémov s úväzkami navyše občiansku náuku často učia v príslušnom odbore nekvalifikovaní učitelia. V dôsledku týchto štrukturálnych problémov sa na mnohých základných školách predmet dostal na absolútny okraj záujmu a nevenuje sa mu dostatočná pozornosť.

Na hodinách dejepisu by sa mali žiaci oboznamovať okrem iného aj s charakterom, znakmi a históriou nacionalizmu a fašizmu, čo by malo logicky viesť k prevencii pred voľbou tohto typu politických strán. O výučbe histórie by sa dalo písať veľmi veľa, a preto spomeniem len niekoľko dôležitých problémov vzhľadom na našu tému. Za 25 rokov vyšla len jedna kompletná edícia, ktorá zahŕňa učebnice, pracovné listy a čítanky. Ich kvalita je dostatočná, avšak už nevychádza dotlač a tieto pomôcky sú doslova fyzicky zničené. Úplne mimo edície vyšla špeciálna učebnica pre 9. ročník ZŠ (Slovensko v 20. storočí), ktorá sa priaznivejšie stavia k obdobiu fašistického Slovenského štátu. Jej autorom je historik Róbert Letz, ktorý je aj autorom učebnice pre gymnáziá, pričom čelí kritike za manipulujúce informácie, skresľovanie historických faktov a snahu o zmenšovanie zodpovednosti prezidenta Jozefa Tisa za zločiny vojnového Slovenského štátu. Novú, ešte nekompletnú edíciu učebníc dejepisu pre ZŠ vydáva nacionalistická organizácia Matica slovenská a ich lektorom je otvorene profašistický historik Peter Mulík.

Ďalším problémom je, že učivo venujúce sa 20. storočiu sa vyučuje na ZŠ v 9. ročníku, pričom hlavnou úlohou pre žiakov v ročníku je zvládnuť aprílové Testovanie 9, od ktorého sa môže odvíjať ich prijatie na strednú školu. Po absolvovaní testovania morálka na školách upadá, žiaci sa ťažšie motivujú a na učivo o Slovensku počas druhej svetovej vojny sa často už ani nedostane. Samozrejme stále existuje veľké množstvo učiteľov, ktorí sa do svojej práce osobnostne a hodnotovo vkladajú a podávajú vynikajúce výkony. Štrukturálne podmienky im však ich prácu nijako neuľahčujú.

Nie sme sami

Nedôvera mladých ľudí k dlhodobo zavedeným strán nie je zďaleka len slovenským fenoménom. Polovica ľudí z Generácie Z v USA sa odmieta identifikovať s demokratmi alebo republikánmi a považujú sa za nezávislých. V roku 2004 sa ich za nezávislých považovalo 34 percent. U starších kohort bola identifikácia s tradičnými stranami vyššia. V simulovaných voľbách do Európskeho parlamentu na pôde českých stredných škôl v roku 2014 zvíťazila Česká pirátska strana so ziskom 19 percent. Na druhom mieste skončilo hnutie ANO. Vládna ČSSD získala len 2,4 percenta hlasov. V krajských študentských voľbách v roku 2012 získala 10 percent Vandasova DSSS. Tieto údaje sú zväčša interpretované ako dôsledok politiky „štandardných strán“ (v slovenskom kontexte je tento termín obzvlášť problematický), nedôvery v štátne inštitúcie a vysokej nezamestnanosti mladých. Aspoň čiastočne nás môže utešiť, že pokiaľ je v ponuke progresívna alternatíva kritická k establishmentu, je schopná získať veľkú podporu mladých voličov (Syriza, Podemos, Bernie Senders, Jeremy Corbin). Takáto alternatíva však na Slovensku neexistuje. V ponúkanom politickom spektre, ktoré je extrémne vychýlené doprava,  nezanedbateľná časť mladých sociálnych liberálov a ľavičiarov so zaťatými zubami volilo pravicovú, maďarsko-slovenskú stranu MOST-HÍD. Dôvodom bol predovšetkým fakt, že strana nemala tak vyhrotené euroskeptické a protiutečenecké postoje ako ostatné strany.

V prvom rade sa treba vymedziť voči akýmkoľvek povrchným jednofaktorovým interpretáciám sociálnej reality. Žiaci nežijú v spoločensky izolovanom vákuu. Sú pod vplyvov rodiny, okolia, kultúry a samozrejme aj politických elít. Všeobecné znechutenie zo zavedeného politického spektra, spolu s mladíckou rebéliou, zohralo tiež určite svoju úlohu. Taktiež internet a sociálne siete, ktoré dokážu nacionalisti a rôzni konšpirátori veľmi efektívne využívať a prostredníctvom nich vplývať na mladých ľudí (ĽSNS je strana s druhým najväčším počtom fanúšikov na Facebooku). Populárna sociálna sieť umožňuje prijímať informácie, ktoré vzájomne ideovo zapadajú, a vyhýbať sa protirečiacim. Svojou formou tiež napomáha k zjednodušenému vnímaniu sociálnej reality a k vyostrovaniu postojov. To sú faktory, ktoré nacionalistom výrazne nahrávajú.

Žiaci v prúdoch spoločenskej dynamiky

Aký vplyv majú v tejto situácii na žiakov a ich morálne či politické stanoviska učitelia? To je samozrejme metodologicky ťažké zistiť, avšak pomôžme si aspoň niekoľkými údajmi. Študenti z krajín OECD sa mali v rámci testovaní PISA vyjadriť k tvrdeniu „Cítim sa v škole šťastný“. V priemere 80 percent študentov z krajín združených v organizácii s týmto výrokom súhlasilo. Za najmenej šťastných sa v školách považujú žiaci z Českej republiky, Južnej Kórei a zo Slovenska. Pri hodnotení stavu vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi sme v ČR a SR opäť pod priemerom. Tieto fakty potenciálnemu formovaniu zrejme nenahrávajú.

Napriek tomu, že škola má dôležitý podiel na formovaní osobnosti a názorov mladého človeka, nemožno jej vplyv preceňovať. Odklon časti mládeže od zavedených politických strán a nedôvera k nim je súčasťou širšieho civilizačného fenoménu. Kotleba a jeho strana získavajú aj hlasy mladých rozhnevaných ľudí, ktorí sami o sebe nie sú ideologicky vyhranení fašisti. Vnímajú ĽSNS ako alternatívu voči ekonomicko-politickým problémom a stranám, ktoré v ich riešení dlhodobo zlyhávajú. Alternatíva, ktorá by bola kritická k súčasnému systému a zavedeným stranám, avšak jej riešenia by boli ľavicové, neexistuje. Napriek tomu, že je v školstve stále množstvo vynikajúcich a zapálených učiteľov, ktorí by mohli pozitívne ovplyvniť názory a hodnoty žiakov, štrukturálne problémy (plány, učebnice, celková atmosféra v školstve, podfinancovanie) im ich prácu neuľahčuje, ba práve naopak.

Pokiaľ teda chceme zastaviť odklon stále väčšej časti mladých ľudí k reakcii a k fašizmu, potrebujeme rázne zmeny v školstve ako aj politickej ponuke. Dokážeme to?

Autor je středoškolský učitel.

 

A2LARM