Foto Mafo Mafovic (Facebook)
Slovenskom obchádza vlna pouličného násilia. Koncom mája napadol útočník priamo v centre Bratislavy Henryho Acordu z Filipín, ktorý sa snažil brániť svoje kolegyne pred sexuálne motivovaným násilím. Útoku predchádzala situácia, pri ktorej chcel útočník Juraj Hossu spolu s ďalšími mužmi násilne vtiahnuť Henryho priateľky do taxíku. O niekoľko minút neskôr napadol spomínaný Hossu Henryho zozadu kopancom do hlavy, čím mu spôsobil zranenia, ktorým neskôr v nemocnici podľahol. Iba o niekoľko dní nato zbila v Trenčíne desiatka mužov dvoch chlapcov, ktorí sa držali za ruky. Útočníci pri tom po nich pokrikovali homofóbne heslá. Minulý týždeň sa v centre Bratislavy strhli ďalšie bitky. Mladík napadol dôchodcu priamo v električke a v ten istý deň, len neďaleko miesta útoku na Henryho, zbila do bezvedomia skupinka Slovákov muža zo zahraničia.
Kde je pôvod násilia?
V Bratislave sa minulý piatok uskutočnil spomienkový pochod na počesť zavraždeného Henryho. Na spomienkovej demonštrácii a smútočnom pochode centrom Bratislavy sa zišlo vyše dvetisíc ľudí. Prišli si uctiť Henryho pamiatku, vyjadriť sústrasť a solidaritu s jeho smútiacou rodinou a odsúdiť vlnu pouličného násilia, ktoré sa v posledných dňoch šíri po celom Slovensku.
Slovenskom obchádza vlna pouličného násilia. Koncom mája napadol útočník priamo v centre Bratislavy Henryho Acordu z Filipín, ktorý sa snažil brániť svoje kolegyne pred sexuálne motivovaným násilím.
Demonštrácia, ktorú zvolali antifašistické iniciatívy, nemala za cieľ volať po prvoplánovej policajnej represii. Nemala za cieľ volať po pomste ani po vyššom treste pre útočníka. Nenasledovala ani dočasné bulvárne pohoršenie z viditeľného priameho násilia. Jej cieľom bolo vyzvať ľudí k zamysleniu nad pôvodom tohto násilia. Vyzvať ich k upriameniu pozornosti na štrukturálne podhubie súčasnej atmosféry strachu, ktorá je každodenne šírená a upevňovaná prostredníctvom politických artikulácií a symbolického násilia v našom jazyku. Na zhromaždení bol sprostredkovaný odkaz Henryho sestry, príhovor Zuzany Maďarovej z organizácie ASPEKT a nasledovný prejav organizátorov a organizátoriek zhromaždenia:
„Pred vyše týždňom zomrel na následky brutálneho útoku Henry John Acorda. Pochádzal z Filipín, mal 36 rokov a už dlho žil a pracoval na Slovensku. Na Hurbanovom námestí v centre Bratislavy ho agresívne napadol muž, pretože sa pred ním zastal svojich kolegýň. Politici i polícia najprv mlčali. Prokurátor nechal útočníka odísť domov. Všetci akoby dúfali, že smrť cudzinca v hlavnom meste si nikto nevšimne. Až tlak verejnosti donútil zodpovedných konať. Dnes tu stojíme a žiadame spravodlivosť pre Henryho. Nedovolíme, aby štátne orgány zamietli jeho vraždu pod koberec ako nešťastnú náhodu či bežný nočný konflikt. Žiadame dôkladné a objektívne vyšetrenie. Zároveň žiadame spravodlivosť pre Henryho rodinu. Za násilnú smrť syna a brata jej patrí odškodnenie. Všetky náklady, ktoré musí rodina znášať, by mala hradiť Slovenská republika.
Nie je to však len otázkou úcty voči obeti a pozostalým. V prípadoch, ako je tento, nestačí uvažovať o individuálnej zodpovednosti. Podobné útoky sa neodohrávajú vo vákuu. Odmietame radu ministerky vnútra, aby sme do toho nemiešali politiku. Je nevyhnutné premýšľať aj o širšom kontexte a hlbších príčinách toho, čo sa stalo. Henryho kolegyne obťažovali muži v spoločnosti, ktorá takéto konanie bagatelizuje. Slovensko odmieta systematicky riešiť sexuálne násilie. Stalo sa u nás normálnym uvažovať o ženách ako o objektoch, obťažovať ich gestami, slovne aj fyzicky. Také správanie sa u nás podceňuje, toleruje, ba obhajuje: vidíme ho na uliciach, v autobusoch, v médiách, v jazyku či v zákonoch. Henry John Acorda sa mu odvážne postavil. Útočník ho brutálne napadol, aby si mohol uplatniť svoj spoločnosťou posvätený nárok zaobchádzať so ženou ako s vecou.
Útok na Henryho sa zároveň odohral v atmosfére strachu z imigrantov, ktorú už niekoľko rokov živia aj vrcholoví politici a političky naprieč celým politickým spektrom, polícia a časť médií. Cudzinky a cudzinci, ktorí dlhodobo žijú na Slovensku, dnes otvorene hovoria o tom, že predsudky sú u nás na vzostupe. Z očitých svedectiev vieme, že útočník vulgárne urážal Henryho pôvod a mal homofóbne narážky. Pričom útok na Henryho nebol prvým takýmto prípadom. Preto žiadame spravodlivosť nielen pre Henryho a jeho rodinu, ale pre nás všetkých a všetky. Volať po represii však nie je riešením. Útokom, ako bol tento, nezabráni hrozba vyššieho trestu ani viac kamier či policajných áut. Na ne útočník v tej chvíli ani nepomyslel.
Henryho odkaz musíme pochopiť ako výzvu. Výzvu nebyť ľahostajnými, brániť sa, meniť spoločnosť aj seba. Začnime tým, že sa naučíme netolerovať, odmietať a konfrontovať takéto správanie, nech sa s ním stretneme kdekoľvek.“
Autoři jsou publicisté.