Vydieranie Grécka

Řecká společnost odmítla pokračování politiky austerity, přesto ale nechce opustit eurozónu. Co může z takové situace vzejít?

Odmietnutie úsporných opatrení v referende znamenalo pre Grékov nečakaný vstup do sféry neideológie. Možných obáv o ďalšom vývoji je toľko, že predvídateľnosť a schopnosť zorientovať sa celkom utopila neistota. Šesťdesiat percent odvážnych hlasov, ktoré sa vyslovili za zastavenie škrtov, dnes striedajú prieskumy, že až polovica Grékov sa bojí odchodu z eurozóny. A čo je horšie, rovnaký počet opýtaných, šesťdesiat percent, sa v ankete vyslovilo v prospech nového záchranného programu, ktorý predtým zamietli. Strach a napätie v krajine sú veľké, pričom premiér tvrdí, že na odchod z eurozóny mandát nemá. Kto teda rozhodne?

Statis Kuvelakis z ľavého krídla Syrizy upozorňuje na to, že jednoznačné „nie“ nebolo halucináciou ani vypúšťaním pary preto, aby to s krajinou mohlo ísť ďalej z kopca.

Po Tsiprasovej nečakanej ochote pristúpiť na podmienky programu škrtov niektorí tvrdia, že celú dobu blafoval a ešte k tomu znechutil veriteľov pokračovať v predĺžení pôžičiek. Stalo sa referendom vôbec niečo? Keď Tsipras vložil do rúk svojich spoluobčanov ďalší osud krajiny, nesklamali ho a využili priestor, ktorí im vytvoril. K budovaniu triednej súdržnosti pracujúcich, mládeže či akademikov sa pridala entuziastická vlna medzinárodnej solidarity. Je zrejmé, že komunisti z KKE by tohto kroku neboli kvôli chýbajúcim kapacitám a popularite schopní. Na druhej strane to však nestačilo na to, aby sa určil ďalší postup. Akoby sa hľadala nová, ešte odvážnejšia vízia, ktorú líder ponúkne svojim ľuďom na odobrenie.

Statis Kuvelakis z ľavého krídla Syrizy upozorňuje na to, že jednoznačné „nie“ nebolo halucináciou ani vypúšťaním pary preto, aby to s krajinou mohlo ísť ďalej z kopca. „Ľavica má budúcnosť len vtedy, ak sa otvorí neznámemu, nie ničote. (…) Potrebujeme pripravený odchod, aby sme sa mohli vydať na novú cestu. Prvými krokmi sú verejná kontrola bánk a gréckej centrálnej banky a tiež zakročenie voči oligarchii.“

Nádej pre európsky projekt

Vláda však teraz prišla s opatreniami, ktoré vyzerajú ako okopírované z Junckerovho plánu, ktorý elektrorát pred pár dňami odmietol. Rozdiel je len v tom, že prerozdelenie ťarchy dlhu obsahuje „sociálne spravodlivejší“ variant úspor, pričom udržiava rovnako zle nastavený kurz hlbšieho upadania do recesie a ochudobňovanie väčšiny. To všetko sa deje v dobe, keď i mainstreamoví ekonómi typu Paul Krugman hovoria, že väčšia časť nákladov bola splatená a je čas ukázať, aký z nich bol prospech.

Taktiež podľa exministra Varufakisa musí byť už aj osemročnému školákovi jasné, že splácať nový a starý dlh z národných príjmov, ktoré sa znížili o štvrtinu, nejde. Veriteľom sa doposiaľ podarilo len to, aby dlh splácali najslabší Gréci, ich deti a vnuci. Varufakis však vidí zádrheľ v tom, že Európa od začiatku krízy nevie, ako sa postaviť k menej výkonnejším ekonomikám: Či sa posunie k užšej integrácii a federácii, alebo posilní disciplínu prostredníctvom vytláčania jednotlivých členov. Kým doteraz Európa prešľapovala na mieste, začína napokon voliť druhý spôsob, ktorý je zreteľný pri neústupčivých vyjednávaniach s Gréckom. Je možné, že sa Nemecko Grexitu nebojí, pretože ho bude môcť využiť ako odstrašujúci prípad a s jeho pomocou primäť Francúzsko k modelu disciplinovanej eurozóny.

Grécko sa stalo krajinou podnecujúcou medzinárodnú solidaritu a nádej pre európsky projekt. K vydieraniu, ktorému je vystavené, sa môže postaviť dvomi spôsobmi: Buď udržať celistvosť v nádeji na budúcu zmenu kurzu a zjednotenie, alebo zanechať Európu a ísť si vlastnou cestou. Buď skončí ponížené a okradnuté, len aby zachránilo dieťa, alebo hrdo bez neho.

Autor je filosof.

 

Podpořte nás

Budoucnost je teď! Podpořte Alarm.

 
Čtěte dále

Ochrana soukromí | Vaše údaje jsou u nás v bezpečí! OKZajímají mě cookies

Společně tvoříme mainstream! Podpořte nás.
close-image