Hon na pr├şzrak terorizmu

Bezpe─Źnost b├Żv├í ─Źasto prvn├ş z├íminkou k p┼Öij├şm├ín├ş z├íkon┼», kter├ę v├Żrazn─Ť omezuj├ş na┼íi ka┼żdodenn├ş svobodu. Aktu├íln├ş d─Ťn├ş na Slovensku je toho p┼Ö├şkladem.

Prij├şma┼ą protiteroristick├ę opatrenia, o ak├Żch v s├║─Źasnosti po─Ź├║vame, sa v poslednom desa┼ąro─Ź├ş st├íva trendom. Najv├Żznamnej┼í├ş dopad na posil┼łovanie a zav├ídzanie tak├Żchto opatren├ş do legislat├şv ┼ít├ítov mali udalosti v New Yorku z 11. septembra 2001. Pod─ża slov vl├ídnych predstavite─żov preto, aby sa eliminovalo riziko ne┼żiad├║ceho ├║toku, a teda ohrozenia bezpe─Źnosti ─żud├ş. Protiteroristick├ę opatrenia v┼íak nadob├║daj├║ ─Ćal┼íiu dimenziu ÔÇô ochranu n├írodnej bezpe─Źnosti.

Bez verejnej diskusie

Po ├║toku na Svetov├ę obchodn├ę centrum za─Źali mnoh├ę vl├ídy postupne prij├şma┼ą protiteroristick├ę opatrenia. V Eur├│pe, okrem samotnej Rady Eur├│py, tak├ęto opatrenia prijali napr├şklad Ve─żk├í Brit├ínia, Taliansko, Belgicko, Franc├║zsko, ├Źrsko a najnov┼íie aj Nemecko. Po udalostiach z 13. novembra 2015 v Par├ş┼żi iniciovala prijatie protiteroristick├Żch opatren├ş aj vl├ída Slovenskej republiky. Na str├ínke ministerstva vn├║tra minister Robert Kali┼ł├ík vysvet─żuje: ÔÇ×Nem├┤┼żeme podceni┼ą udalosti, ktor├ę sa odohr├ívaj├║ iba stovky kilometrov od n├í┼ího ├║zemia. Prevencia a d├┤kladn├í pr├şprava s├║ v dne┼ínej situ├ícii absol├║tnou prioritou, ktor├║ ch├ípe a podporuje aj Brusel. Tento program je dobr├Żm n├ístrojom na posil┼łovanie na┼íich bezpe─Źnostn├Żch mo┼żnost├ş, a to nielen prostredn├şctvom nov├Żch technol├│gi├ş a syst├ęmov, ale aj neust├ílym rozvojom bezpe─Źnostn├Żch zlo┼żiek.ÔÇť

Ak niekoho presved─Ź├şte o tom, ┼że tu je nejak├í existen─Źn├í hrozba, nielen ┼że sa tento ─Źlovek bude b├í┼ą, ale prestane reflektova┼ą realitu, ktor├í tejto predstave nezodpoved├í. ─Żudia na Slovensku v podstate nemaj├║ ┼íancu.

A tak, doslova ako m├ívnut├şm ─Źarovn├ęho pr├║tika, Slovensko prijalo takzvan├Ż protiteroristick├Ż bal├ş─Źek. Pr├║tik spom├şnam z d├┤vodu, ┼że bal├ş─Źek bol prijat├Ż v skr├ítenom legislat├şvnom konan├ş, a teda bez verejnej diskusie ako aj bez dostato─Źnej informovanosti verejnosti o potrebe a dopadoch t├Żchto opatren├ş. Presn├ę legislat├şvne znenie z├íkonov vypracovan├Żch jednotliv├Żmi ministerstvami s├şce zn├íme e┼íte nie je, no u┼ż teraz vieme, ┼że meni┼ą sa bude a┼ż 15 z├íkonov a dokonca, u┼ż po trin├ísty raz v dejin├ích samostatn├ęho Slovenska, aj ├║stava. ─îo presne spom├şnan├Ż bal├ş─Źek obsahuje?

S├║─Źas┼ąou prijat├Żch n├ívrhov je okrem defin├şcie ÔÇ×teroristick├ęho trestn├ęho ─ŹinuÔÇť aj nieko─żko opatren├ş vo vz┼ąahu k trestu a v├Ązbe. Vo v├Ązen├ş str├ívi terorista alebo podporovate─ż terorizmu minim├ílne u┼ż nie osem, ale rovno desa┼ą rokov; v├Ązba sa st├íva povinnou a z├írove┼ł umo┼ż┼łuje s├║du podozriv├║ osobu uv├Ązni┼ą bez udania d├┤vodu. Tie┼ż sa roz┼í├şria d├┤vody na zaistenie podozriv├Żch, pred─║┼żi sa aj lehota zaistenia. Pol├şcia bude ma┼ą roz┼í├şren├ę opr├ívnenia na kontrolu a prehliadku dopravn├Żch prostriedkov, bude m├┤c┼ą pou┼ż├şva┼ą ┼ípeci├ílnu techniku pri z├ísahoch, zbrane ako aj ┼ípeci├ílne donucovacie prostriedky. Nov├ę kompetencie dostane aj vojensk├ę spravodajstvo a Slovensk├í informa─Źn├í slu┼żba. Pr├íve na jej podnet m├┤┼że s├║d zak├íza┼ą prev├ídzku webu propaguj├║ceho terorizmus, politick├Ż alebo n├íbo┼żensk├Ż extr├ęmizmus, pr├şpadne sekt├írstvo. Vo vz┼ąahu k monitorovaniu verejn├ęho priestranstva si Slovensk├í informa─Źn├í slu┼żba bude m├┤c┼ą od pr├ştomn├Żch vy┼żiada┼ą videoz├íznamy ─Źi fotky, pri─Źom bude zaveden├í povinnos┼ą tieto materi├íly za ├║─Źelom ÔÇ×ochrany n├írodnej bezpe─ŹnostiÔÇť poskytn├║┼ą.

V─Źasn├í identifik├ícia

Pod─ża poslanca za SMER-SD R├│berta Medeja vych├ídza tento n├ívrh z predpokladu, ┼że ÔÇ×├║spe┼ínos┼ą boja proti terorizmu je podmienen├í v─Źasnou identifik├íciou podozriv├Żch aktiv├şt a efekt├şvnou spolupr├ícou medzi bezpe─Źnostn├Żmi zlo┼żkami v krajine, ako aj v├Żmenou spravodajsk├Żch inform├íci├ş.ÔÇť ─îo neznie a┼ż tak zle, keby sme opomenuli fakt, ┼że bal├şk bol prijat├Ż v expresnom konan├ş bez diskusie a pri ne┼í┼ąastnej formul├ícii znen├ş jednotliv├Żch z├íkonov, ako sa u n├ís ─Źasto st├íva, by mohol celkom ─żahko vies┼ą k priamemu naru┼íeniu s├║kromia a osobnej slobody ─żud├ş ÔÇô teda by┼ą netransparentn├Ż a ─żahko zneu┼żite─żn├Ż.

Pr├íve ch├Żbaj├║ca diskusia, nedostato─Źn├í transparentnos┼ą, mo┼żn├ę obmedzenie slobody, jednoduch├í dezinterpret├ícia a zneu┼żitie opatren├ş boli naj─Źastej┼íie zaznievaj├║cou kritikou zo strany niektor├Żch opozi─Źn├Żch poslancov, b├Żval├Żch vl├ídnych predstavite─żov a dokonca prezidenta Andreja Kisku, ktor├Ż prv├Ż n├ívrh odmietol prija┼ą s t├Żm, ┼że poru┼íuje princ├şp primeranosti. Pod─ża Kisku bol ÔÇ×z├íkon prijat├Ż v skr├ítenom konan├ş bez toho, aby sa verejnos┼ą i poslanci dozvedeli dostatok inform├íci├ş o konkr├ętnych a identifikovate─żn├Żch hrozb├ích na ├║zem├ş Slovenska, ktor├ę by opodstat┼łovali jeho prijatieÔÇť. A tu sa dost├ívame k jedn├ęmu z nieko─żk├Żch z├íva┼żn├Żch kame┼łov ├║razu nie len protiteroristick├ęho bal├ş─Źka, ale aj celkovej protiute─Źeneckej a protimoslimskej r├ętoriky (nielen) vl├ídnych politick├Żch predstavite─żov.

Pod─ża ├Üradu diplomatickej bezpe─Źnosti USA (OSAC) je s├şce hodnotenie terorizmu na Slovensku ozna─Źen├ę ako ÔÇ×mediumÔÇť, no je to najm├Ą v─Ćaka celkov├ęmu hodnoteniu Eur├│pskej ├║nie, kde je zv├Ż┼íen├ę riziko v krajin├ích ako Franc├║zsko, Nemecko ─Źi Belgicko. Pod─ża spr├ívy o bezpe─Źnosti a kriminalite za rok 2015 neexistuje ┼żiadne preuk├ízan├ę objekt├şvne riziko terorizmu na Slovensku. V krajine nep├┤sobia ┼żiadne zn├íme teroristick├ę organiz├ície. Poslanec Madej tie┼ż povedal: ÔÇ×Ob─Źania o─Źak├ívaj├║ od ┼ít├ítu ochranu a ┼ít├ít m├í povinnos┼ą ich chr├íni┼ą.ÔÇť Okrem toho, ┼że ob─Źania o─Źak├ívaj├║ r├┤zne veci, niekde sa tam asi predsa len n├íjde aj t├í ochrana. Pred ─Ź├şm je v┼íak treba chr├íni┼ą ob─Źanov? Bezpe─Źnostn├ę riziko terorizmu na Slovensku preuk├ízan├ę nebolo, stupe┼ł ohrozenia je n├şzky. Na konci roka 2014 predstavovalo percento cudzincov na Slovensku 1,42 percent z celkov├ęho po─Źtu obyvate─żov, ─Źo je 76 715 os├┤b inej ┼ít├ítnej pr├şslu┼ínosti. Z t├Żchto ─żud├ş a┼ż cel├ę dve tretiny tvoria ┼ít├ítni pr├şslu┼ín├şci E├Ü, ─Źo znamen├í, ┼że na celom Slovensku ┼żije iba zhruba okolo 25 tis├şc pr├şslu┼ín├şkov kraj├şn mimo E├Ü, ─Źo je pribli┼żne po─Źet obyvate─żov Dubnice nad V├íhom. Migra─Źn├Ż ├║rad udelil v roku 2014 azyl celkom 14 ┼żiadate─żom. V roku 2015 bolo z celkov├ęho po─Źtu 169 ┼żiadost├ş udelen├Żch iba osem azylov. Aby bol obraz kompletn├Ż, v s─Ź├ştan├ş ─żudu z roku 2011 sa k islamsk├ęmu n├íbo┼żenstvu prihl├ísilo pribli┼żne dva tis├şce ─żud├ş, ─Źo je oproti trom mili├│nom kres┼ąanov celkom zanedbate─żn├Ż po─Źet. Kto teda predstavuje hrozbu na Slovensku? Pred k├Żm chce Ficova vl├ída chr├íni┼ą obyvate─żov Slovenska?

Protiteroristick├í opatren├ş a diskurz na Slovensku s├║ exempl├írnym pr├şkladom sekuritiz├ície t├ęmy. T├ęma migr├ície nebola na Slovensku (ak neberieme do ├║vahy emigr├íciu von z oblasti v poslednom storo─Ź├ş) v├Żrazne dominantnou. Imigrantov m├ílo, azylantov m├ílo. A aj t├ş, ─Źo pri┼íli, putovali rovno ─Ćalej do in├Żch kraj├şn Eur├│py. A v├Ą─Ź┼íinu t├Żch, ─Źo tu s├║, poriadne ani nevidno. So zv├Ż┼íenou imigr├íciou do kraj├şn Eur├│py, najprv cez Stredozemn├ę more a nesk├┤r aj tzv. balk├ínskou cestou, ale najm├Ą diskusiou o kv├│tach, ktor├ę sa priamo dotkli aj Slovenskej republiky, sa migr├ícia stala v├Żznamnou politickou t├ęmou aj na Slovensku. S udalos┼ąami v Par├ş┼żi sa v┼íak posunula e┼íte o stupe┼ł vy┼í┼íie na ├║rove┼ł sekuritizovan├Żch t├ęm, teda tak├Żch, ktor├ę s├║ vykres─żovan├ę ako existen─Źn├í hrozba, v tomto pr├şpade pre obyvate─żov Slovenska, kres┼ąanov, ┼żeny ─Źi n├írodn├║ bezpe─Źnos┼ą. ├Ümyselne som pou┼żila slovo ÔÇ×vykres─żovan├ęÔÇť. V procese sekuritiz├ície sa javu, ─Źloveku alebo skupine ─żud├ş pripisuj├║ charakteristiky v├Żznamn├ęho rizika, nebezpe─Źenstva, hrozby. T├ş, ktor├ş tak├Żto obraz vytv├íraj├║ a ┼żivia, s├║ v prvom rade politick├ş predstavitelia v spolupr├íci s m├ędiami, v niektor├Żch pr├şpadoch aj s expertmi. Motiv├ície m├┤┼żu by┼ą r├┤zne: vytv├íranie prostredia strachu, kde v pocite neistoty m├┤┼że ┼ít├ít vystupova┼ą ako ten, kto ÔÇ×chr├íni ohrozen├ŻchÔÇť; z├şskavanie kreditu u voli─Źov pred vo─żbami; zd├┤vod┼łovanie potreby bezpe─Źnostn├Żch opatren├ş, ak├Żmi s├║ v tomto pr├şpade pr├şsnej┼íie kontroly, uzatv├íranie hran├şc, odmietanie ┼żiadate─żov o azyl ─Źi dokonca nedemokratick├ę monitorovanie a kontrola moslimov v krajine.

Bez šance

Ako som spomenula vy┼í┼íie, na Slovensku nebola preuk├ízan├í hrozba terorizmu, moslimovia ┼żij├║ci na Slovensku s├║ plne integrovan├ş, mnoh├ş z nich dokonca ob─Źania Slovenska ─Źi konvertovan├ş etnick├ş Slov├íci. Po─Źet udelen├Żch azylov je jeden z najni┼ż┼í├şch v E├Ü a po─Źet cudzincov na celkov├ę obyvate─żstvo ┼íiesty najni┼ż┼í├ş. Napriek tomu v┼íak politici pri ka┼żdej pr├şle┼żitosti ozna─Źuj├║ moslimov, ute─Źencov, imigrantov ako t├Żch, ktor├ş zn├ísil┼łuj├║ ┼żeny, ohrozuj├║ kres┼ąansk├║ mor├ílku a n├írod, nech je to u┼ż ─Źoko─żvek. Dopady sekuritiz├ície v┼íak m├┤┼żu by┼ą celkom fat├ílne. Ak niekoho presved─Ź├şte o tom, ┼że tu je nejak├í existen─Źn├í hrozba, nielen ┼że sa tento ─Źlovek bude b├í┼ą, ale prestane reflektova┼ą realitu, ktor├í tejto predstave nezodpoved├í.

─Żudia na Slovensku v podstate nemaj├║ ┼íancu. Z takmer v┼íetk├Żch m├ędi├ş sa na nich valia inform├ície o hrozbe. Kali┼ł├ík a Fico s├║ ve─żmi presved─Źiv├Żmi re─Źn├şkmi. Nikto v┼íak ─żu─Ćom nepovie o tom, ┼że v├Ą─Ź┼íina pris┼ąahovalcov na Slovensku s├║ mu┼żi v strednom veku z kraj├şn E├Ü, ktor├ş tu pracuj├║, nikto z politikov im nepovie, ┼że tak├íto nen├ívistn├í r├ętorika vytv├íra iba ─Ćal┼íiu nen├ívis┼ą, nap├Ątie z odmietnutia, neprijatia a nenanplnenej inkl├║zie, ┼że vytv├íra iba nov├ę nerovnosti v spolo─Źnosti. Nikto Slov├íkom nepovie, ┼że v├Ą─Ź┼íina z ute─Źencov napr├şklad zo S├Żrie s├║ vzdelan├ş ─żudia, ktor├ş hovoria plynulo po anglicky, maj├║ diplomy ─Źi prax. Nikto z politikov tie┼ż nehovor├ş o tom, ┼że zavretie hranice migr├íciu nezastav├ş. Namiesto toho slovensk├í vl├ída investuje prostriedky zo ┼ít├ítneho rozpo─Źtu ako aj financie z Bruselu do posilnenia bezpe─Źnostn├Żch zlo┼żiek, zv├Ż┼íenia po─Źtu policajtov o 2 500, n├íkupu nov├Żch technol├│gi├ş a syst├ęmov na kontrolu a zabezpe─Źenie hranice. Pod─ża str├ínky ministerstva vn├║tra bude na zabezpe─Źenie bezpe─Źnosti a posilnenie vonkaj┼íej hranice na Slovensku pou┼żit├Żch minim├ílne ─Ćal┼í├şch 24 mili├│nov eur.

Sekuritiz├ícia je spo─żahliv├Żm n├ístrojom na presadenie bezpe─Źnostn├Żch opatren├ş, spr├şsnenie podmienok a po┼żiadaviek. Je politick├Żm n├ístrojom na dosiahnutie cie─żov a legitimiz├íciu polit├şk. V atmosf├ęre strachu a neistoty ─żudia r├Żchlo zab├║daj├║ na bezpe─Źnos┼ą a d├┤stojnos┼ą in├Żch ─Źi solidaritu. V takejto atmosf├ęre ─Źlovek ─żahko prepadne panike a siahne po prvopl├ínovom rie┼íen├ş, nech├í sa zl├íka┼ą ponukou ÔÇ×ochrany SlovenskaÔÇť.

Autorka je sociolo┼żka.

 

─ît─Ťte d├íle