V Smer-SD porazili triedny boj

Slovenští učitelé jdou dnes do stávky. Vládní strana Roberta Fica to považuje za zradu a nevděk.

Najprv to vyzeralo, že Smeru pôjde po utečencoch karta, no teraz im to sťažili tí „nevďační“ učitelia. Načo sa starajú do budúcnosti krajiny, veď mládež už nejako vychová ulica a obušky rozšírených radov policajného zboru. Akoby učitelia spolu so zdravotnými sestrami nevedeli pochopiť, že pre Smer rozhodujú percentá za predvolebné sľuby, a nie priamy boj za svoje práva. Minister školstva Juraj Draxler by bral štrajk za legitímny asi len v prípade, keby ho organizoval on, pretože kto nejde s nimi, ide proti nim.

Očierňovanie štrajkovej pohotovosti pedagógov nie je novinkou, stalo sa súčasťou politickej praxe Smer-SD. Občanov, angažujúcich sa proti pezinskej skládke odpadov, označil predseda strany za protivládne živly, takže až Európsky súd musel upozorniť na to, že verejná moc nemôže klásť súkromné záujmy nad tie verejné. Zastrašovania sa dočkali aj lekári a sestričky, keď v roku 2013 došlo ku kriminalizácii štrajku lekárov, ktorá vo forme zákona z dielne strany fakticky nadobudla podobu nútenej práce. Dnes je iniciatíva 10 000 učiteľov za lepšie podmienky v školstve onálepkovaná ako zloprajná a spolitizovaná, teda neoprávnená. Vláda jednoducho nechce vidieť, že tomu predchádzali mäkké akcie a varovania, že z učiteľského platu sa nedajú pokryť náklady na domácnosť.

Štyria z piatich Slovákov žijú od výplaty k výplate, pričom priemerná domácnosť dáva 50 percent príjmov na splácanie úverov. Pracujúceho si podávajú zamestnávatelia, banky, poisťovne, ba ešte aj dôchodkové firmy.

Postmoderná, kaviarenská ľavica, to je stelesnenie veterných mlynov poslanca Ľuboša Blahu, ktorý sa zase dal do boja s kritickejšou časťou ľavice. Previnila sa tým, že kazí ničím nerušenú vládu Smeru, takže by si zaslúžila stalinské obvinenie z revizionizmu a oportunizmu. Blaha prezentuje Smer-SD div nie ako stranu, kde porazili triedny boj: starajú sa o chudobných, stoja na strane slabších a my ostatní to nevieme pochopiť, lebo vraj vysedávame v kaviarňach a nečítame Marxa, pretože ten mu dáva za pravdu.

Skúsme teda aplikovať známu pasáž z Marxa, ktorého vraj Blaha po večeroch čítava, na slovenské pomery: „Keď sa napokon vykorisťovanie robotníka továrnikom končí tým, že mu vyplatia mzdu v hotovosti, vrhajú sa naň iné časti buržoázie – majiteľ domu, kramár, úžerník atď.“ Preložme to do dnešnej reči: Európsky priemer podielu miezd na HDP je 50 percent. U nás sa tento podiel za 15 rokov znížil zo 43 na 37 percent. Vykorisťovanie sa teda počas osmročnej vlády Smer-SD dokonca zvyšovalo. Ľudia sú odkázaní na takmer najdrahšie hypotéky v eurozóne, pretože máme oproti zahraničiu veľmi slabú podporu nájomného bývania. Štyria z piatich Slovákov žijú od výplaty k výplate, pričom priemerná domácnosť dáva 50 percent príjmov na splácanie úverov. Pracujúceho si podávajú zamestnávatelia, banky, poisťovne, ba ešte aj dôchodkové firmy. Smerácki kmotri zatiaľ tunelujú štátny majetok, ale to všetko je v poriadku, pretože „ktovie, ako by bolo za pravice“, a tak o tom na Novom Slove nenájdete ani slovo. Čítajme Marxa, aby sme pochopili, že to všetko „robia pre ľudí“.

Čo môže byť ukážkovejším príkladom Pyrrhovho víťazstva, ako keď z ideálu rovnosti a slobody ostane už len jedna teta, strýko Pali a zmorený portrét Doriana Fica v opustenej pracovni Jána Počiatka.

Autor je filosof.

 

Čtěte dále

Ochrana soukromí | Vaše údaje jsou u nás v bezpečí! OK Zajímají mě cookies