Rasismus posvěcený shora


Četnost rasisticky motivovaného policejního násilí na Slovensku je alarmující. Řešení je však stále v nedohlednu.

Rasovo motivované policajné násilie sa na Slovensku stalo za uplynulé roky verejne diskutovanou témou hneď niekoľko krát. Medializované prípady vždy na malú chvíľu rozvírili stojaté vody, no v drvivej väčšine prípadov po čase opäť upadli do zabudnutia. Tento problém však musí získať na vážnej pozornosť najmä v dnešných časoch, pre ktoré je príznačná fašizácia spoločnosti a vzostup nenávistných nálad. A treba ho pomenovať jasne. V policajných štruktúrach majú svoje zastúpenie mnohí rasisti a sympatizanti fašizmu.

Policejní brutalita

Najznámejšími takýmito prípadmi boli v nedávnej minulosti policajné zásahy v rómskych osadách v Moldave nad Bodvou a vo Vrbnici. V oboch prípadoch čelila polícia obvineniam z použitia neprimeranej sily, mučenia či ničenia majetku. Brutálne razie si vyžiadali ošetrenie viacerých zranených s podliatinami. V oboch prípadoch neexistoval z policajného zásahu jediný kamerový záznam. V oboch prípadoch Inšpekcia ministerstva vnútra prišla k záveru, že polícia konala v súlade so zákonom.

O mnohom svedčia správy o celých policajných oddeleniach voliacich Kotlebu.

Ešte známejším prípadom bola policajná šikana voči šiestim rómskym chlapcom. Na chodbe policajného oddelenia Košice-juh deväť policajtov a jedna policajtka nútili mladých Rómov pod hrozbou kopačiek navzájom sa bozkávať a fackovať. Počas nadávok do „bandy cigánskej“ boli prinútení vyzliecť sa do naha s rukami nad hlavou a následne na nich príslušníci polície huckali psy bez náhubkov. Podľa výpovede jedného z chlapcov mu mal policajt priložiť k hlave zbraň a nútil ho pobozkať mu topánku. Policajti si všetko nahrávali na mobil. Aj keď neskôr videozáznam unikol na verejnosť, okresný súd rozhodol o oslobodení policajtov a policajtky s tým, že neexistujú jednoznačné dôkazy o ich vine. Krajský súd toto rozhodnutie tento rok zrušil a prípad, ktorý nebol vyriešený od roku 2009, sa tak vracia späť na okresný súd.

Najvážnejšiou prekážkou v otázke  rasovo motivovaného policajného násilí je jeho krytie z tých najvyšších politických štruktúr. Brutálne policajné zásahy ospravedlňuje najmä minister vnútra Róbert Kaliňák, ktorý sa nechal počuť, že si neželá, aby novinári dávali Rómov z osady a príslušníkov polície na jednu a tú istú úroveň. Okrem toho sa ukázalo, že Inšpekcia ministerstva vnútra,  priamo podriadená ministrovi vnútra, ktorá de facto funguje tak, že policajti vyšetrujú obvinenia týkajúce sa iných policajtov, zaručene vždy dospeje k záverom, ktorými legitimizuje konanie ich kolegov.

Volíme Kotlebu

Pamätám si na jednu príhodu. Po jednej z minuloročných protiislamských demonštrácii som bol predvedený na policajnú stanicu, kde pri mne na chodbe prišiel policajt s viacerými hviezdičkami na ramene, ktorý sa ma spýtal: „To ste vy za tých čiernych z Afriky, aby to sem prišlo, tak si ich zoberte domov.“ Nie je to môj jediný podobný zážitok. Každý z nich mi len v duchu pripomenul, prečo som sa nikdy neobrátil na políciu, keď som bol svedkom útoku neofašistov na mňa či mojich priateľov. Polícia sa v súčasnosti chváli, že počet rasovo motivovaných trestných činov v našej krajine klesá. Problémom však je, že sa vystatuje nič nehovoriacou štatistikou. Najdôležitejšia otázka znie, koľko takýchto trestných činov vôbec nebolo ohlásených pre absolútnu nedôveru obetí týchto trestných činov v políciu.

S problémom rasovo motivovaného policajného násilia súvisí v súčasnej dobe, charakteristickej fašizáciou spoločnosti a vzostupom krajne-pravicovej ideológie, hrozba infiltrácie neofašistov a neonacistov do policajných štruktúr. K takémuto prieniku do zložiek polície a armády nedávno vyzývala neonacistická Akčná skupina Vzdor Kysuce. Nie je to však tak dávno, čo známy neonacista Marián Mišún, ktorý trénoval náckov bojové umenia a viedol protirómske pochody vyzývajúce k pogromom, pôsobil ako mestský policajt v Trnave. Dnes pôsobí ako asistent poslanca parlamentu  Kotlebovej fašistickej ĽSNS. O mnohom svedčia aj správy o celých policajných oddeleniach voliacich Kotlebu, ktoré kolovali sociálnymi sieťami počas volebnej noci. Koľko ďalších Mišúnov pôsobí v zložkách polície, presne nevieme. Ale dozaista sú tu a nie je ich málo. Nebudeme to vedieť dovtedy, kým bude rasovo motivované násilie policajtov ospravedlňované z najvyšších politických miest a nebude existovať vôla tento stav zmeniť. Dovtedy bude časť polície predstavovať potenciálnu silu, ktorá môže za istých okolnosti v budúcnosti zakročiť nie len voči menšinám, ale aj voči politickým oponentom ľudí, ktorých ideologicky nasledujú.

Autor studuje filosofii.

 

A2LARM