Zamestnanci Volkswagen Slovakia v Devínskej Novej Vsi, Stupave a Martine v pondelok vstúpili do neobmedzeného štrajku. Žiadajú navýšenie svojich miezd o 16 percent a zmeny dĺžky prestávok. Jedná sa o historicky prvý štrajk, odkedy pôsobí nemecký automobilový koncern na Slovensku. Spoločnosť s 12 200 zamestnancami je najväčším súkromným zamestnávateľom v krajine. Do štrajku sa zapojila väčšina z nich.
V utorok sa približne štyri tisícky ľudí od šiestej hodiny rána zhromažďovali pred hlavným vstupom Volkswagenu Slovakia v Devínskej Novej Vsi na okraji Bratislavy. Ľudí od štrajku neodradilo ani horúce letné slnko, ktoré z asfaltovej pláne pred podnikom pražilo dvakrát toľko. Odborári v prvý deň rozdávali prítomným dáždniky a zabezpečili i prísun pitnej vody. Popoludní sa k štrajkujúcim pridali zamestnanci, ktorých autobusy doviezli na popoludňajšiu zmenu, a večer ich zasa vystriedali pracovníci nočnej zmeny. Areál pred firmou sa tak premenil na priestor, v ktorom sa odohrával nepretržitý štrajk za zlepšenie platovej situácie zamestnancov automobilky.
Kolektívne vyjednávanie pokračuje
Hoci väčšina agentúrnych zamestnancov a zamestnancov na dobu určitú v tento deň nastúpila na rannú zmenu, výroba vo fabrike zostala paralyzovaná. Do práce tiež nastúpili údržboví pracovníci, supervízori alebo tí, ktorí sa zľakli vyhrážok manažmentu. Ešte deň pred vypuknutím štrajku predseda predstavenstva VW Slovakia vyhlásil, že požiadavky odborárov sú rovnako vysoké ako na začiatku a nevidí priestor pre ich naplnenie. Odbory odmietli ponuku zamestnávateľa navýšiť platy o 4,5 percenta tento rok a o 4,2 v ďalšom roku.
Asi nebude náhoda, že sa v týchto dňoch v komerčnom rádiu Expres vysiela reklama Volkswagenu, v ktorej sa medzi sebou zhovárajú babičky o tom, akú výbornú prácu majú ich vnukovia, a chvália sa tým, ktorej čo jej vnuk zaplatil.
Aj keď na druhý deň je na poludnie pred Volkswagenom o poznanie menej ľudí než v utorok, stále by sa ich dalo narátať na niekoľko stoviek. Niet sa čo čudovať – nie každý je stavaný na horúce letné počasie. Čoskoro k nim pribudnú pracovníci popoludňajšej zmeny. V porovnaní s predchádzajúcim dňom je počuť oveľa menej príhovorov z pojazdného pódia s mikrofónom a ozvučením, či už od usporiadateľov, alebo od podporovateľov štrajku. Z času na čas sa ozýva podporné trúbenie okoloidúcich áut, piskot píšťaliek, pokriky. Ľudia sedia pod slnečníkmi, rozprávajú sa, hrajú sa s loptou alebo si na grile pripravujú niečo pod zub. Aj keď atmosféra je pohodová a pripomína stanové mestečko hudobného festivalu alebo veľký piknik, vo vzduchu cítiť napätie, pretože o pár hodín začína dvanáste kolo kolektívneho vyjednávania. Čo prinesú vzájomné rozhovory odborárskych zástupcov s vedením podniku? Bude štrajk pokračovať alebo dôjde ku kompromisnej dohode?
Až po šesťhodinovom vyjednávaní vystúpili predstavitelia odborov v stredu pred polnocou pred štrajkujúcich: rokovania zatiaľ nepriniesli vzájomnú dohodu. Kolektívne vyjednávanie bude pokračovať aj vo štvrtok popoludní. Štrajk pokračuje.
Pozadie štrajku
Niekoľko mesiacov kolektívneho vyjednávania, ktoré predchádzali štrajku, bolo poznačených konfliktom medzi odborovými organizáciami v podniku. Odborový zväz KOVO v októbri minulého roka poslal svoju základnú organizáciu vo VW do likvidácie. Dôvodom bol konflikt medzi predsedom OZ KOVO Emilom Machynom a hlavou tejto základnej organizácie Zoroslavom Smolinským. Ten po rozpustení organizácie založil Moderné odbory Volkswagen (MO VW). Vo februári 2017 mali MO VW 7 556 plnohodnotných členov a hlavná organizácia OZ KOVO iba 564 členov.
Tak sa po dvojmesačnej prestávke v marci obnovujú vyjednávania a MO VW sa stali odborovou organizáciou oprávnenou zastupovať zamestnancov v kolektívnom vyjednávaní ako väčšinová odborová organizácia v podniku. No ani po jedenástich kolách vyjednávania, z ktorých sa troch zúčastnila aj sprostredkovateľka z Ministerstva práce, kolektívne vyjednávania neskončili dohodou. Následne delegáti MO VW začali zbierať podpisy zamestnancov so súhlasom na štrajk, ak VW nebude akceptovať podmienky požadované odbormi. Súhlasné podpisy boli vyzbierané od drvivej väčšiny zamestnancov.
V tom istom čase začal VW so svojou propagačnou kampaňou za účelom odradenia pracujúcich od štrajku. V anonymných svedectvách zamestnancov boli podané dôkazy o tom, ako mladé brigádničky pri vchode do firmy rozdávali zamestnancom letáky so zastrašujúcim obsahom. Zamestnanci dostávali maily so značkou „interné“ alebo „dôverné“ s podobným textom. Dokonca aj počas stretnutí vyššieho manažmentu so zamestnancami, ktoré sa odohrávajú inak veľmi zriedkavo, vedúci výrobných hál dohovárali zamestnancom, aby sa štrajku nezúčastnili, lebo na to doplatia. Takisto na niektorých úsekoch výroby zažili zamestnanci rôznorodé vyhrážky od svojich supervízorov a tímlídrov, na ktorých tlačili zasa ich nadriadení.
Mediálna masáž a mlčanie
Zaujímavým spôsobom je masírovaná aj verejná mienka mainstreamovými médiami – samozrejme v neprospech štrajkujúcich. Denník SME uverejnil vyjadrenie nahrávajúce Volkswagenu, že nástupný plat v bratislavskom Volkswagene tvorí 76 percent priemerného slovenského platu, pričom nemecký nástupný plat tvorí 55 percent priemerného nemeckého platu, a celý článok nazval: „Nástupný plat má Volkswagen lepší v Bratislave ako v Nemecku“. Okrem toho, že najvyššia platová trieda vo VW Slovakia nedosahuje ani najnižšiu triedu v nemeckom Volkswagene, slovenskí robotníci vo VW sú platení horšie ako nemeckí aj nominálne s ohľadom na paritu kúpnej sily.
Asi nebude náhoda, že sa v týchto dňoch v komerčnom rádiu Expres vysiela reklama Volkswagenu, v ktorej sa medzi sebou zhovárajú babičky o tom, akú výbornú prácu majú ich vnukovia, a chvália sa tým, ktorej čo jej vnuk zaplatil – a samozrejme to vyhrá tá, ktorej vnuk zaplatil dovolenku, pretože on vo Volkswagene dostáva 13. aj 14. plat. Aký iný cieľ než vyvolanie závisti, hnevu či odsudzovanie štrajkujúcich to môže vo verejnosti práve v tejto chvíli vyvolať? Nehovoriac o tom, že to s 13. a 14. platom vôbec nie je vo VW také samozrejmé.
Podobne je to s kariérnym rastom. Princípy systému kariérneho rastu vo VW prakticky nedovoľujú, aby mal bežný výrobný zamestnanec vyššiu ako šiestu alebo siedmu tarifnú triedu. Do vyššej tarifnej triedy sa môže dostať iba s novou pozíciou. Už z minulosti sú známe prípady, kedy sa zamestnanci spoločnosti sťažovali na nerovné zaobchádzanie, pokiaľ ide o možnosť postupu v tarifných triedach. Mnohí sú v tej istej tarifnej triede päť alebo až desať rokov.
Premiér Robert Fico (SMER-SD) vidí požiadavky odborárov ako oprávnené, no minulý týždeň sa jeho sociálno-demokratický minister hospodárstva Peter Žiga vyjadril, že požiadavku 16percentného nárastu miezd považuje za iracionálnu a že platová úroveň v spoločnosti je dostatočne vysoká v porovnaní s platmi zamestnancov iných podnikov v odvetví automobilového priemyslu. Zaujímavé je, že ďalší politici, herci, významné osobnosti kultúrneho a spoločenského života či aktivisti, ktorí sa pred pár týždňami dokázali mobilizovať, vyjadriť podporu študentom organizujúcim protikorupčný protest alebo dokonca v rámci neho verejne vystúpiť na tribúnu (a to s významnou podporou mainstreamových liberálnych médií), tentokrát mlčia. Mŕtveho chrobáka hrá aj Konfederácia odborových zväzov.
Zamestnanci VW však v procese zdokonaľovania výroby ušetrili za posledné roky spoločnosti okolo 35 miliónov eur. Požadované zvýšenie platov zamestnávateľa môže stáť 45–50 miliónov eur, takže zamestnanci si svojím aktívnym prístupom na zvýšenie miezd už zarobili. Na ťahu je teda zamestnávateľ – ktorému sa mimochodom mimoriadne darí. Do slovenského závodu v minulom roku investoval 550,7 milióna eur, čo predstavuje medziročný nárast v investíciách o 33 percent, obrat spoločnosti vzrástol medziročne o 5,1 percenta na 7,6 miliardy eur a zisk pred zdanením sa za rok 2016 vyšplhal na 234,1 milióna eur.
Autor je editor kultúrno-spoločenského blogu POLE.