D├ímska ─Źi p├ínska volenka? ─îo by znamenal volebn├Ż ├║spech Zuzany ─îaputovej

Hv─Ťzda politick├ę aktivistky a advok├ítky Zuzany ─îaputov├ę stoup├í strm─Ť vzh┼»ru. Je nejfavorizovan─Ťj┼í├ş kandid├ítkou slovensk├Żch prezidentsk├Żch voleb.

Niekedy za─Źiatkom minulej jesene som sa podgur├í┼żen├Ż nieko─żk├Żmi pivami a┬áv├í┼ínivou politickou debatou stavil s┬ánajlep┼í├şm priate─żom o┬áp├Ą┼ądesiat eur, ┼że Zuzana ─îaputov├í post├║pi do druh├ęho kola prezidentsk├Żch volieb. Potom pri┼íli prv├ę prieskumy a┬ávyzeralo to, ┼że som bol ako zvy─Źajne prehnane naivn├Ż optimista. ─îaputov├í mala e┼íte v┬ánovembri podporu 4,1 percenta. O┬á┼ítyri mesiace nesk├┤r ukazuj├║ posledn├ę predvolebn├ę prieskumy a┼ż ┼ąa┼żko uverite─żn├ę ─Ź├şsla, od 45 po 53 percent. ─îo sa za tie ┼ítyri mesiace stalo?

V druhom kole s├║ pravdepodobne mo┼żn├ę iba dva varianty: bu─Ć sa ─îaputov├í stretne so Smerom, alebo s fa┼íistami.

Dnes to vyzer├í, ┼że s┬áve─żkou istotou t├Żch p├Ą┼ądesiat eur z├şskam. Nep├ş┼íem to v┼íak preto, aby som sa pochv├ílil p├ír eurami ani prorock├Żmi schopnos┼ąami. Spom├şnam to preto, ┼że na tomto pr├şklade je dobre vidie┼ą, ako ve─żmi sa na Slovensku zmenila predstava toho, ─Źo je v┬ána┼íom politickom ┼żivote mo┼żn├ę. Priate─ż by sa dal ─żahko ozna─Źi┼ą za typick├ęho liber├ílneho predstavite─ża tzv. bratislavskej kaviarne, ktor├Ż bude ─îaputov├║ bez v├íhania voli┼ą. Napriek tomu si bol v┬átej chv├şli ├║plne ist├Ż, ┼że ÔÇ×┼żena sa na Slovensku nem├┤┼że sta┼ą prezidentkouÔÇť, tob├┤┼ż nie kandid├ítka, ktor├í otvorene hl├ísa liber├ílne hodnoty. A┬áv┬átomto presved─Źen├ş nebol s├ím ÔÇô tento argument sa opakoval v┬ám├ędi├ích, na blogoch a┬ásoci├ílnych sie┼ąach s┬áneut├şchaj├║cou pravidelnos┼ąou. Postupne sa pretransformoval do v├Żzvy na odst├║penie z┬ákandidat├║ry. Prv├Ż s┬á┼łou pri┼íiel vtedy najsilnej┼í├ş kandid├ít Robert Mistr├şk, ktor├Ż ale ─Źasom svoje slov├í korigoval a┬ánesk├┤r tvrdil, ┼że nikdy nikoho nevyz├Żval, iba chcel otvori┼ą diskusiu o sp├íjan├ş s├şl. S├şce si to cel├í krajina pam├Ąt├í inak, ale dobre, ne┼ąahajme sa za slov├ş─Źka.

Sestrovra┼żedn├ę boje

Chv├ş─żu sme teda ┼żili diskusiami o┬ávzd├ívan├ş sa. A┬á─Ź├şm sa ─îaputovej preferencie zvy┼íovali (zo 4 na 9, nesk├┤r na 14 a┬á17 percent), diskusie sa st├ívali ─Źoraz vyhrotenej┼íie. Predstava, ┼że Mistr├şk a┬á─îaputov├í s├║ takmer identick├ş kandid├íti, ktor├Żch rozde─żuj├║ len v├Ą─Ź┼íie ─Źi men┼íie ┼íance na ├║spech proti ÔÇ×sil├ím zlaÔÇť (kandid├ít Smeru a┬átzv. antisyst├ęmov├ş kandid├íti), sa v┼íak za─Źala ka┼żdou ─Ćal┼íou odvysielanou diskusiou rozpada┼ą. V┬áliber├ílnej┼íej ─Źasti spolo─Źnosti Mistr├şkovi najviac ubl├ş┼żili homof├│bne v├Żroky z┬ádiskusie na telev├şzii TA3, v┬áktorej hovoril o┬átom, ako si deti ÔÇ×nezasl├║┼żiaÔÇť vyrasta┼ą s┬árodi─Źmi rovnak├ęho pohlavia a┬áak├ę by z┬átoho mali traumy, rovnako aj opakovan├ę sexistick├ę v├Żroky strany Sloboda a Solidarita (SaS), ktor├║ Mistr├şk zalo┼żil a┬áktor├í ho od za─Źiatku podporovala, o┬átom, ┼że ┼żena v┬áprezidentskom s├║boji na Slovensku nem├í ┼íancu uspie┼ą.

Tomuto vyjas┼łovaniu si poz├şci├ş v┼íak bola z┬ámnoh├Żch str├ín uberan├í legitimita, heslom d┼ła sa stalo ÔÇ×Neh├ídajte sa medzi sebou, ve─Ć v├ím ide o┬áto ist├ęÔÇť. T├ęma pr├ív homosexu├ílov a┬á┼żien bola opakovane bagatelizovan├í ako nie─Źo, ─Źo predsa slovensk├Żch voli─Źov nezauj├şma. Typick├Żm pr├şkladom tohto banalizuj├║ceho pr├şstupu je koment├ír Bra┼ła Bez├íka v┬áDenn├şku N, ktor├Ż situ├íciu zhrnul s┬ápr├şzna─Źne prehnan├Żm p├ítosom: ÔÇ×V┬ásyst├ęmovej ─Źasti slovenskej spolo─Źnosti prebieha brato- a┬ásestrovra┼żedn├Ż boj medzi ─Źaputistami a┬ámistr├şkovcami. Mizog├Żnske statusy striedaj├║ obvinenia z┬áhomof├│bie. Vylu─Źuje sa z┬ádemokratick├ęho t├íbora a┬ázaprisah├íva sa nepodpori┼ą toho druh├ęho nikdy a┬áza ┼żiadnych okolnost├ş. Ke─Ć na chv├ş─żu vypnete tento internetov├Ż hluk a┬ádobre sa zapo─Ź├║vate, za─Źujete smiech. Harabinov a┬á┼áef─Źovi─Źov.ÔÇť

Pokra─Źovali diskusie na soci├ílnych sie┼ąach, internete a┬áv telev├şzi├ích a┬áspolu s┬ánimi stagn├ícia a┬ánesk├┤r prepad Mistr├şkov├Żch preferenci├ş. Na konci febru├íra sa nakoniec Mistr├şk kandidat├║ry vzdal a┬áverejne podporil ─îaputov├║. I┬áke─Ć si v┬áten de┼ł u┼żil svojich p├Ątn├ís┼ą min├║t obdivu, treba poveda┼ą, ┼że ne┼ílo nato─żko o┬áve─żk├ę ┼ít├ítnick├ę a┬ágalantn├ę gesto, ale o ve─żmi prost├ę pragmatick├ę rozhodnutie. V┬áde┼ł jeho odst├║penia mala ─îaputov├í v┬áprieskumoch u┼ż dvakr├ít to─żko percent ako on. I┬áke─Ć to bol najm├Ą krok, ktor├Żm si na posledn├║ chv├ş─żu uchoval tv├ír a┬ávyhol sa pravdepodobne potupnej prehre, treba mu prizna┼ą i┬áist├║ d├ívku re┼ípektu. Mohol dopadn├║┼ą ove─ża hor┼íie ÔÇô odstra┼íuj├║cim pr├şkladom mu m├┤┼że by┼ą kres┼ąansk├Ż kandid├ít Franti┼íek Miklo┼íko.

Miklo┼íko kandiduje na prezidenta u┼ż tret├şkr├ít, v┬ároku 2004 z├şskal 6,5 percenta hlasov: Eduardovi Kukanovi vtedy ch├Żbalo 0,2 percenta na postup do druh├ęho kola,┬á do ktor├ęho nakoniec post├║pil bud├║ci prezident Ivan Ga┼íparovi─Ź. Mnoh├ş voli─Źi vtedy obvi┼łovali za tieto ch├Żbaj├║ce hlasy pr├íve Miklo┼íka. V┬ároku 2009 to bolo 6,4 percenta a napriek ─Ćal┼íej o─Źividnej prehre odmietol v┬ádruhom kole podpori┼ą Ivetu Radi─Źov├║, ─Ź├şm op├Ą┼ą napomohol v├ş┼ąazstvu Ga┼íparovi─Źa. Dnes kandiduje Miklo┼íko op├Ą┼ą, s┬árovnak├Żmi ┼íancami (prieskumy hovoria o┬ápodpore okolo 3 percent) a┬árovnakou agendou (spom├şnanie na boj proti me─Źiarizmu, november 1989, kres┼ąansk├ę hodnoty, pr├ívo na ┼żivot). Mistr├şk sa teda vyhol tomu najhor┼íiemu: nestal sa, tak ako Miklo┼íko, karikat├║rou sam├ęho seba. Tento jav v┼íak nie je na Slovensku v├Żnimo─Źn├Ż, podobn├║ dr├íhu sleduj├║ aj konzervat├şvne m├ędi├í, napr. kres┼ąansky orientovan├Ż ─Źasopis .t├Ż┼żde┼ł, ktor├Ż u┼ż d├ívno rezignoval na zdanie objektivity a┬ánepokryte robil Miklo┼íkovi kampa┼ł (pr├şlohou jedn├ęho ─Ź├şsla .t├Ż┼żd┼ła bola pet├şcia na kandidat├║ru Miklo┼íka), patr├ş k┬árovnako pokriven├Żm karikat├║ram.

Optimistick├ę v├Ż┼íiny

Vr├í┼ąme sa k┬á─îaputovej. Hne─Ć v┬áde┼ł Mistr├şkovho odst├║penia vysko─Źili opozi─Źn├ę strany SaS a┬áOBY─îAJN├Ź ─ŻUDIA a nez├ívisl├ę osobnosti (O─ŻANO) a┬ástrana SPOLU ve─żmi r├Żchlo z┬álode, ktor├í sa pot├ípa. Pritom SaS vydala e┼íte de┼ł predt├Żm, opakujem: de┼ł predt├Żm, vyhl├ísenie, v┬áktorom sa hovor├ş, ┼że ─Źlenovia SaS ÔÇ×maj├║ dostato─Źne ve─żk├║ predstavivos┼ą i┬áotvoren├║ myse─ż, aby si dok├ízali vo funkcii prezidenta predstavi┼ą ┼żenuÔÇť, ale┬áfavorizuj├║ Mistr├şka, ÔÇ×lebo jeho n├ízory sa kryj├║ s┬án├ízormi v├Ą─Ź┼íiny obyvate─żov SlovenskaÔÇť a ÔÇ×ned├í sa vyl├║─Źi┼ą, ┼że na rozhodovan├ş ─żud├ş v┬áprezidentsk├Żch vo─żb├ích sa v┬ánejakej miere podie─ża aj rodov├Ż faktorÔÇť. O┬áde┼ł nesk├┤r zrejme n├ízory v├Ą─Ź┼íiny obyvate─żov Slovenska a ÔÇ×rodov├Ż faktorÔÇť neboli a┼ż tak├ę d├┤le┼żit├ę. Asi tu bude plati┼ą zn├ímy alibizmus Milo┼ía Zemana: ÔÇ×Len idiot nem─Ťn├ş n├ízory.ÔÇť

O┬áp├ír dn├ş nato vyleteli ─îaputovej preferencie do spom├şnan├Żch a┼ż nebezpe─Źne optimistick├Żch v├Ż┼íin. Za ┼łou neisto pre┼í─żapuje kandid├ít Smeru Maro┼í ┼áef─Źovi─Ź, ktor├Ż sa nevie rozhodn├║┼ą, ─Źi je ─żudov├Ż kandid├ít, ktor├Ż s┬áRobertom Ficom rozd├íva d├┤chodkyniam na MD┼Ż ru┼że, alebo ┼ípi─Źkov├Ż eur├│psky politik. A┬áza n├şm netrpezlivo cupit├í ┼átefan Harabin, ktor├Ż by m┼ła i┬áredakciu Alarmu za┼żaloval o┬ást├ítis├şce eur, keby som ho ozna─Źil za fa┼íistu, tak┼że to robi┼ą nebudem a┬ánech├ím uv├í┼żenie na v├ís, a┬áMarian Kotleba, ktor├Ż to pomenovanie po─Źul ur─Źite aspo┼ł 88kr├ít, tak┼że sa mu u┼ż nebr├íni. Kto z┬ánich m├í v├Ą─Ź┼íie ┼íance na druh├ę kolo, je ot├ízne, ale ak by som mal znovu stavi┼ą peniaze, stavil by som ich na muze├ílny artefakt me─Źiarizmu Harabina, ktor├Ż xenof├│biu vyu┼ż├şva e┼íte efekt├şvnej┼íie ako Kotleba.

Samozrejmos┼ą, ktor├í nie je samozrejm├í

V┬átejto chv├şli zost├ívaj├║ dve ot├ízky: ako sa ─îaputovej tento ne─Źakan├Ż ├║spech podaril a┬á─Źo n├ís e┼íte ─Źak├í? Nejak├ę odpovede n├ím, samozrejme, pon├║kaj├║ prieskumy. Z┬ánich vypl├Żva, ┼że ─îaputov├║ vol├ş a┼ż tretina v┼íetk├Żch op├Żtan├Żch voli─Źiek naprie─Ź ┼íirok├Żm stran├şckym spektrom. Jej civiln├ę a┬áotvoren├ę vystupovanie, ─Źi u┼ż s├║ to odpovede na ot├ízky o┬áadopci├ích det├ş p├írmi rovnak├ęho pohlavia, alebo ├║primn├ę priznanie ┼żivota rozvedenej ┼żeny s┬ápartnerom, sa zrejme prihov├íra voli─Źk├ím i┬ávoli─Źom na doteraz nepoznanej ├║rovni, z┬áve─żkej ─Źasti emocion├ílnej. V┬áspolo─Źnosti, ktor├í pre┼íla za posledn├Ż rok ve─żk├Żmi turbulenciami a┬áktor├í u┼ż ned├┤veruje remeseln├Żm politikom, sa zd├í tak├Żto pr├şklon ako ve─żmi prirodzen├Ż. Z├írove┼ł je to nie─Źo, ─Źo nem├í ÔÇô najm├Ą v─Ćaka roku pozna─Źen├ęmu vra┼żdou J├ína Kuciaka a┬áMartiny Ku┼ín├şrovej ÔÇô a┬átak skoro ani nebude ma┼ą v┬áslovenskej politike obdobu.

V┬ádruhom kole s├║ pravdepodobne mo┼żn├ę iba dva varianty: bu─Ć sa ─îaputov├í stretne so Smerom, alebo s┬áfa┼íistami. Ak m├í niekto probl├ęm s┬átak├Żmito intelektu├ílnymi skratkami, nech ─Ź├şta The Economist alebo nie─Źo podobn├ę. Toto je situ├ícia, ktorej ─Źel├şme. Hlavn├Ż predvolebn├Ż slogan ─îaputovej je ÔÇ×Postavme sa zlu, spolu to dok├í┼żemeÔÇť. Ke─Ć ho vid├şm, trochu sa mi dv├şha ┼żal├║dok, nem├ím r├íd t├║to m├Żtiz├íciu politick├ęho ┼żivota. Ide n├ím predsa o┬á─Źo najlep┼íieho reprezentanta ─Źi reprezentantku krajiny, neinscenujeme ─Ćal┼í├ş diel P├ína prste┼łov. ─îaputov├í v┼íak ─Źasto spom├şna aj nie─Źo in├ę, menej vzletn├ę: hovor├ş, ┼że Slovensko stoj├ş v┬átejto chv├şli na kri┼żovatke. S┬át├Żm ├║plne s├║hlas├şm. Uk├ízalo sa toti┼ż, ┼że u┼ż nejde o┬áto, ─Źi si vieme zvoli┼ą za prezidentku ┼żenu, ─Źi ide v┬átomto kole o┬áp├ínsku ─Źi d├ímsku volenku. Pevne ver├şm, ┼że toto rozhodovanie u┼ż m├íme za sebou. Teraz ide o┬áto, ak├ę hodnoty tento ─Źlovek reprezentuje, ─Źi u┼ż je to na Slovensku tak├ę sprofanovan├ę slovo slu┼ínos┼ą, alebo i┬álen oby─Źajn├í profesionalita, poctivos┼ą a┬á├║cta ku v┼íetk├Żm ob─Źanom, akejko─żvek rasy a┬ásexu├ílnej orient├ície. Mo┼żno to znie ako vec, ktor├í by mala by┼ą v┬ároku 2019 samozrejmos┼ąou, ale na Slovensku st├íle nie je. A napriek tomu, ┼że prezident ─Źi prezidentka maj├║ obmedzen├ę kompetencie, t├íto vo─żba povie o┬áSlovensku ve─ża. Nielen o tom, akou krajinou dnes je, ale najm├Ą o tom, akou krajinou by jedn├ęho d┼ła chcelo by┼ą.

Autor je ┼í├ęfredaktor anga┼żovan├ęho mesa─Źn├şka Kapit├íl.

 

─ît─Ťte d├íle