Za Hanou Havelkovou: Vytv├í┼Öet prostor pro ┼żenskou soun├íle┼żitost

Posledn├ş ┼Ö├şjnov├Ż den zem┼Öela politick├í filosofka a sociolo┼żka Hana Havelkov├í, jedna z nejd┼»le┼żit─Ťj┼í├şch postav ─Źesk├ęho feminismu.

Stretnutia s Hanou Havelkovou v ostatn├Żch rokoch pre m┼ła predstavovali mal├ę udalosti. Pripravovala som sa na ne. Viackr├ít sme sa stretli nad rukopisom Haninej pripravovanej knihy, a tak som ─Ź├ştala a komentovala. A aj ke─Ć sme pred sebou nemali ┼żiadny pracovn├Ż materi├íl, ktor├Ż by bolo treba prebra┼ą, jednako pre m┼ła stretnutia s Hanou za─Ź├şnali u┼ż pred t├Żm, ako som prekro─Źila br├ínku domu Havelkovcov v Roztok├ích, a kon─Źili dlho potom, ─Źo som vysadla z vlaku. Hana mala poznanie, mala n├ízor a vedela ich jasnozrivo formulova┼ą. A od svojho n├íprotivku za stolom, v z├íhrade ─Źi na prech├ídzke o─Źak├ívala podobn├ę uvo─żnen├ę s├║stredenie a chu┼ą debatova┼ą.

Transcendencia osobn├ęho

S prem├Ż┼í─żan├şm Hany Havelkovej som sa stretla o mnoho rokov sk├┤r. Poznala som ho z textov publikovan├Żch v ─Źasopise Aspekt, ktor├ę sa venovali utv├íraniu modern├ęho patriarch├ítu na pozad├ş nov├ęho me┼ítianskeho poriadku v 19. storo─Ź├ş. Hana Havelkov├í bola v dobe vyd├ívania ─Źasopisu s├║─Źas┼ąou jeho redak─Źn├ęho matron├ítu, symbolick├ęho spolo─Źenstva ┼żien, ktor├ę nad ─Źasopisom dr┼żalo z├í┼ítitu. Aj na in├Żch miestach vytv├írala priestor pre prejavy ÔÇ×┼żensk├ę soun├íle┼żitosti, kter├ę umo┼ż┼łuj├ş ┼żensk├ę jinakosti d┼»le┼żitou formu transcendence osobn├şhoÔÇť, ako to nap├şsala v svojej eseji Affidamento (1999).

Jedno z v├Żchod├şsk feminizmu spo─Ź├şva v tom bra┼ą slov├í ┼żien a ich sk├║senosti v├í┼żne. Hana Havelkov├í p├ş┼íe o tom, ┼że to nie je samozrejm├ę a ┼że aj ┼żeny samotn├ę ─Źasto vn├şmaj├║ vlastn├ę ─Źiny a slov├í, akoby nemali hodnotu.

V├┤bec, Hana Havelkov├í bola osobou, ktor├í sp├íjala a pom├íhala vytv├íra┼ą stabilnej┼íie in┼ítitucion├ílne ┼ítrukt├║ry, bez ktor├Żch s├║streden├ę rozv├şjanie akademickej, intelektu├ílnej a verejnej ─Źinnosti nie je mo┼żn├ę. P├┤sobila v Gender Studies, ─îeskom helsinskom v├Żbore a viacer├Żch zahrani─Źn├Żch v├Żskumn├Żch in┼ítit├║ci├ích a redak─Źn├Żch rad├ích. Zasl├║┼żila sa napr├şklad aj o to, aby sa zn├íma medzin├írodn├í konferencia Philosophy and Social Science, zameran├í na kritick├║ te├│riu (ktorej sa Hana venovala e┼íte v svojej diplomovej a postgradu├ílnej vedeckej pr├íci), presunula za─Źiatkom dev├Ą┼ądesiatych rokov do Prahy.

D├┤le┼żitos┼ą oboru

Neza┼żila som Hanu Havelkov├║ ako predn├í┼íaj├║cu, ktorej hodinami ├Üvodu do feministick├Żch te├│ri├ş na Fakulte humanitn├şch studi├ş Univerzity Karlovej pre┼íli stovky ─żud├ş. Niekedy sa v┼íak aj ┼ít├ítnicov├ę sk├║┼íanie v odbore genderov├ę ┼ít├║di├í, pri ktorom som u┼ż bola Haninou kolegy┼łou, stalo pr├şle┼żitos┼ąou pre mal├║ predn├í┼íku, d├┤le┼żit├ę dovysvetlenie argumentu. O to, aby gender studies neboli len s├║─Źas┼ąou ─Ćal┼í├şch smerov ┼ít├║dia, ale aby sa na FHS UK vyprofilovali ako samostatn├Ż ┼ítudijn├Ż odbor na magisterskej ├║rovni, sa Hana Havelkov├í podstatne zasl├║┼żila. (Presnej┼íie na tieto zakladate─żsk├ę momenty spom├şna Petr Pavl├şk v svojom pr├şspevku v knihe Odvaha nesouhlasit.)

D├┤le┼żitos┼ą u┼ż viac ne┼ż p├Ątn├ís┼ąro─Źnej existencie samostatn├ęho odboru si dnes uvedomujeme o to viac, o ─Źo silnej┼íie prib├║daj├║ ├║toky na ÔÇ×genderÔÇť. Ten Hana nech├ípala len ako (hocako d├┤le┼żit├Ż) aspekt individu├ílnej ─żudskej identity, ale predov┼íetk├Żm ako organiza─Źn├Ż princ├şp spolo─Źnosti, ktor├Ż p├┤sob├ş najm├Ą v rovine in┼ítitucion├ílnej a aj symbolickej. Ako pripomenula v rozhovore s Terezou Jiroutovou Kyn─Źlovou v roku 2019, to, ─Źo antifeministi naz├Żvaj├║ ÔÇ×feminismus ÔÇÜgenderov├ęho typuÔÇśÔÇť (ide pochopite─żne o pleonazmus, ka┼żd├Ż feminizmus toti┼ż mus├ş ma┼ą te├│riu identifikuj├║cu pr├ş─Źiny genderov├ęho ├║tlaku ─Źi nerovnosti) ÔÇ×jde do v─Ťt┼í├ş hloubky a skute─Źn─Ť se dot├Żk├í spole─Źensk├ęho syst├ęmu a m┼»┼że ohro┼żovat patriarch├íln├ş syst├ęmÔÇť.

To, ─Źo som na Hane obdivovala vari najviac, bola jej schopnos┼ą pomenov├íva┼ą a pojmovo uchopova┼ą. Prv├Żkr├ít som sa o nej na┼żivo presved─Źila v roku 2004, ke─Ć Hana vyst├║pila na bratislavskej konferencii konanej pri pr├şle┼żitosti desa┼ąro─Źnice slovensk├ęho feministick├ęho projektu Aspekt. Uva┼żovala tu nad premenami ┼żensk├ęho hnutia a genderovej kult├║ry v ponovembrovom ─îesku. Okrem toho, ┼że identifikovala protire─Źenie medzi zakonzervovan├şm genderov├Żch my┼ílienkov├Żch vzorcov a demografick├Żm spr├ívan├şm v dev├Ą┼ądesiatych rokoch, v svojej predn├í┼íke sa v├í┼żne zaoberala aj feminizmom v jeho popul├írnych a rozpt├Żlen├Żch podob├ích. O dva roky nesk├┤r, v okt├│bri 2006, Aspekt zorganizoval konferenciu Hist├│rie ┼żien, kde Hana predstavila svoje n├ívrhy konceptualiz├íci├ş postavenia ┼żien v modernej ─Źeskej hist├│rii. Medzi pr├şspevkami venovan├Żmi najm├Ą biografi├ím ┼żien a vybran├Żm aspektom ┼żenskej emancip├ície p├┤sobil na m┼ła tento vyslovene teoretick├Ż pr├şspevok ako zjavenie. Hoci bol rozsahom neve─żk├Ż, pon├║kol viacer├ę mo┼żnosti sociologickej interpret├ície a explan├ície v├Żsledkov historick├ęho b├ídania. Chcem zd├┤razni┼ą, ┼że tieto mo┼żnosti pon├║kol ako rovnocenn├ę pr├şstupy k sk├║maniu premeny postavenia ┼żien v spolo─Źnosti a o─Źak├íval, ┼że o tejto ponuke budeme ┼żivo diskutova┼ą a prie┼ą sa o pr├şnosy jednotliv├Żch pr├şstupov.

Nanovo pomenova┼ą svet

Sama Hana Havelkov├í ako prim├írny konceptualiza─Źn├Ż n├ístroj pri ch├ípan├ş historick├Żch premien genderovej organiz├ície spolo─Źnosti pou┼ż├şvala predov┼íetk├Żm te├│riu moderniz├ície. Aj pomocou nej sa jej podarilo mimo zjednodu┼íuj├║ceho antikomunistick├ęho r├ímca uchopi┼ą genderov├║ kult├║ru ┼ít├ítneho socializmu. V├Żsledky jej vlastn├ęho v├Żskumu aj v├Żskumu t├şmu, ktor├Ż viedla, boli publikovan├ę v dvoch monografi├ích, spolueditovan├Żch s Liborou Oates-Indruchovou ÔÇô Vyvlastn─Ťn├Ż hlas. Prom─Ťny genderov├ę kultury ─Źesk├ę spole─Źnosti 1948ÔÇô1989 (2015) a The Politics of Gender Culture under State Socialism. An Expropriated Voice (2014). V recepcii t├Żchto poznatkov m├í, domnievam sa, dnes u┼ż hojne rozvinut├Ż v├Żskum ┼ít├ítneho socializmu v ─îeskoslovensku vo─Źi Hane Havelkovej dlh.

Marilyn Frye tvrd├ş, ┼że ├║lohou feministickej te├│rie je nanovo pomenova┼ą svet. Je to odv├í┼żne a mo┼żno aj drz├ę podujatie. Hana Havelkov├í dobr├║ intelektu├ílnu pr├ícu rozhodne nepova┼żovala za jednoduch├║ a samozrejm├║. V textoch z prvej polovice dev├Ą┼ądesiatych rokov p├şsala o tom, ┼że te├│ria bez reality a realita bez te├│rie s├║ nefunk─Źn├ę (ako hovoril Kant: pojmy bez nazeran├ş s├║ pr├ízdne, nazeranie bez pojmov zasa ÔÇ×slep├ęÔÇť). Reagovala tak na pretlak te├│ri├ş, vypracovan├ęho pojmov├ęho jazyka, s ktor├Żm sa stret├ívala prv├í postsocialistick├í gener├ícia ┼żien (a nieko─żko mu┼żov), uva┼żuj├║ca o genderov├Żch vz┼ąahoch v svojich spolo─Źnostiach. Te├│rie ÔÇô a ich z├ístankyne a propag├ítorky ÔÇô prich├ídzaj├║ce predov┼íetk├Żm z anglosask├ęho prostredia, asi aj v d├┤sledku ich rezidu├ílneho radik├ílno-feministick├ęho presved─Źenia o univerz├ílnosti patriarch├ítu predpokladali, ┼że pojmy a argumenty sa musia samozrejme uja┼ą aj v b├Żval├Żch sovietskych satelitoch. Hana tomuto tlaku na preberanie pojmov, ktor├Żch stavbu a p├┤sobnos┼ą nepresk├║mame, ale budeme h─żada┼ą len konkr├ętne pr├şklady, ktor├ę by u┼ż existuj├║ce pojmy len exemplifikovali a potvrdzovali ich platnos┼ą, svoj├şm vytrval├Żm myslen├şm vzdorovala.

Ke─Ć pre svoj znovuobjaven├Ż z├íujem o sk├║senosti ┼żien a o ich p├şsanie pou┼żila term├şn talianskych filozofiek affidamento, pou┼żila ho pre ozna─Źenie praxe, ktor├í bola v ─Źeskom i slovenskom kontexte v dev├Ą┼ądesiatych rokoch nov├í, a to praxe feminizmu. Jedno z v├Żchod├şsk feminizmu toti┼ż spo─Ź├şva v tom bra┼ą slov├í ┼żien a ich sk├║senosti v├í┼żne. Hana Havelkov├í v rovnomennom texte p├ş┼íe o tom, ┼że to nie je samozrejm├ę a ┼że aj ┼żeny samotn├ę ─Źasto vn├şmaj├║ vlastn├ę ─Źiny a slov├í, akoby nemali hodnotu, dopad ─Źi neboli dostato─Źne z├íva┼żn├ę. V├Żznam a hodnota slov a ─Źinov vznikaj├║ v obehu a v├Żmene samotnej. Preto, aby nejak├ę slovo z├şskalo v├íhu, mus├ş by┼ą zopakovan├ę, argument mus├ş by┼ą znovu pre─Ź├ştan├Ż a op├Ątovne vyslovovan├Ż.

Rados┼ą z pozn├ívania

Na za─Źiatku tohto semestra sme so ┼ítudentkami a ┼ítudentmi na kurze o dejin├ích feministick├ęho myslenia, ktor├ęho ÔÇ×┼ítafetuÔÇť som pred p├ír rokmi prebrala po Hane Havelkovej, ─Ź├ştali text o jej vlastnom ─Ź├ştan├ş Druh├ęho pohlavia Simone de Beauvoir (p├┤vodne publikovan├Ż v ─Źasopise Aspekt 2/1994). Na malej ploche sa tu Hane podarilo a┼ż didakticky jasne vysvetli┼ą, ako k tejto feministickej klasike systematicky pristupova┼ą. K├Żm d├ívnej┼íie som oce┼łovala pr├íve jeho a┼ż n├ívodn├Ż charakter, ktor├Ż pom├┤┼że ka┼żdej ─Źitate─żke a ─Źitate─żovi stojacim pred t├Żmto objemn├Żm dielom, dnes venujem viac pozornosti tomu, ─Źo Hana Havelkov├í ozna─Źuje za osobn├║ rovinu ─Ź├ştania. Predstavujem si Hanu ako v├í┼íniv├║ ─Źitate─żku, ako ju sama op├şsala v svojom texte. Odbehne od anal├Żzy a chv├ş─żu nedb├í na logick├ę vyvodzovanie argumentov. Nech├íva sa strhn├║┼ą textom, ktor├Ż m├í pred o─Źami, a oce┼łuje na ┼łom ÔÇ×radost z objevov├ín├ş materi├íluÔÇť.

Hana Havelkov├í n├ím dala ve─ża. Aj v─Ćaka nej sme sa st├ívali a na─Ćalej st├ívame feministkami, ktor├ę vedia nar├íba┼ą o da─Źo lep┼íie s pojmami a argumentmi. Mysl├şm v┼íak, ┼że v─Ćaka Haninmu pr├şkladu m├íme mo┼żnos┼ą by┼ą aj feministkami, ktor├ę maj├║ rados┼ą z pozn├ívania a rados┼ą z toho, ┼że slov├í a ─Źiny ┼żien maj├║ hodnotu.

Autorka vyu─Źuje v studijn├şm programu genderov├Żch studi├ş na Fakult─Ť humanitn├şch studi├ş Univerzity Karlovy.

 

─ît─Ťte d├íle