Boj proti extremismu demokracii nezachr├ín├ş

Rostouc├ş vliv neofa┼íismu na Slovensku zastav├ş jedin─Ť politick├ę ┼Öe┼íen├ş jeho soci├íln├şch a ekonomick├Żch p┼Ö├ş─Źin. Neust├íl├Ż boj proti jak├ęmukoli ÔÇ×extremismuÔÇť je kontraproduktivn├ş.

Pojem extr├ęmizmus patril za uplynul├Ż rok medzi jedno z najpou┼ż├şvanej┼í├şch slov, ktor├ę sa objavovali v novinov├Żch titulkoch ─Źi vo vyjadreniach politikov v slovenskom priestore. Po vo─żb├ích do parlamentu na za─Źiatku tohto roku, v ktor├Żch po prv├Ż kr├ít od ┼ítyridsiatych rokov minul├ęho storo─Źia uspela fa┼íistick├í strana (─Żudov├í strana Na┼íe Slovensko) za─Ź├şname st├íle viac po─Ź├║va┼ą o nutnosti boja proti extr├ęmizmu, o protiextr├ęmistick├Żch strat├ęgiach ─Źi o prevencii vo─Źi extr├ęmizmu v r├ímci vzdel├ívacieho procesu. Probl├ęmom v┼íak je, ┼że pojem extr├ęmizmus sa po tomto kr├ítkom ─Źase jeho intenz├şvneho pou┼ż├şvania stihol rozplyn├║┼ą vo vzduchopr├ízdne.

┼śe┼íen├ş p┼Ö├ş─Źin nam├şsto postih┼»

V nadpisoch ─Źl├ínkov sa dozved├íme o pravicov├Żch extr├ęmistoch, o extr├ęmistoch z Islamsk├ęho ┼ít├ítu, ─Źi o extr├ęmistoch z hnutia Antifa. Na jednu ├║rove┼ł sa takto zvolenou r├ętorikou dost├ívaj├║ fa┼íisti, antifa┼íisti, islamistick├ş teroristi, pacifisti, anarchisti, ochran├íri pr├şrody ─Źi dokonca para┼íutisti. Napriek tomu, ┼że sa tento pojem vo v┼íeobecnosti charakterizuje ako s├║bor prejavov ─Źi konania vych├ídzaj├║ceho z ideol├│gii nepriate─żsk├Żch vo─Źi demokratick├ęmu usporiadaniu, s├║ n├şm paradoxne v jednom a tom istom ─Źase ozna─Źovan├ę protidemokratick├ę hnutia a z├írove┼ł hnutia radik├ílne demokratick├ę. V jednom ─Źase tento pojem zaznieva z ├║st ─żud├ş sna┼żiacich sa bojova┼ą proti prejavom fa┼íizmu, inokedy z ├║st mainstreamov├Żch politikov, ktor├ş sa vyhra┼łuj├║ vo─Źi krajnej pravici, no sami pou┼ż├şvaj├║ slovn├şk xenof├│bnych agron├íckov.

Potrebujeme nevyhnutne kon┼ítrukt├şvnu akciu, ktor├í verejnosti pon├║kne solid├írnu alternat├şvu vo─Źi s├║─Źasnej tragickej slovenskej realite.

V├Żsledkom toho je, ┼że ┼żelan├Ż ├║─Źinok pou┼ż├şvania tohto pojmu dospel k tot├ílnej devalv├ícii. V┬ákrajine, kde nie s├║ jasne vyt├Ż─Źen├ę politick├ę hranice, kde u┼ż d├ívno nikto nevie, ─Źo je e┼íte dobro a┬ázlo, a kde samotn├ş vl├ídni aj opozi─Źn├ş politici za─Ź├şnaj├║ vo svojej r├ętorike ├║to─Źi┼ą na ute─Źencov, R├│mov a ─Ćal┼íie men┼íiny, sa pojem extr├ęmizmu st├íva ├║plne pr├ízdnym a kontraprodukt├şvnym. Za─Źali ho prebera┼ą samotn├ş neofa┼íisti, ktor├ş n├şm ozna─Źuj├║ R├│mov z os├íd, homosexu├ílov a n├ízorov├Żch nepriate─żov. Vznik├í tu dokonca ist├í hrdos┼ą pre toto ozna─Źenie, ktor├í sa ─Ź├şm ─Ćalej t├Żm viac sp├íja s p├ítosom ilegality, protisyst├ęmovosti a vzdoru proti establishmentu v intenci├ích nacionalistick├ęho programu. Mottom a n├ístrojom oslovovania ┼íirokej popul├ície zo strany krajnej pravice sa stalo: ÔÇ×Ak sme ozna─Źovan├ş za extr├ęmistov len preto, ┼że chceme dobro pre tento n├írod, potom sme hrd├ş na to, ┼że sme extr├ęmisti.ÔÇť

Boj proti extr├ęmizmu m├í pod─ża niektor├Żch znamena┼ą boj za zachovanie demokracie. Demokracia m├í vraj pr├ívo br├íni┼ą sa. Najpodstatnej┼íou ot├ízkou, ktor├í a┼ż tak ─Źasto nezaznieva, je, vo─Źi ─Źomu sa chce vlastne br├íni┼ą a ak├Żm sp├┤sobom sa m├í br├íni┼ą? T├Żmi naj─Źastej┼í├şmi receptami boli v poslednej dobe n├ívrhy na spr├şsnenie z├íkonov o zhroma┼ż─Ćovacom pr├íve, snaha o z├íkaz neofa┼íistickej symboliky ─Źi branie deciek na vzdel├ívacie v├Żlety do koncentra─Źn├Żch t├íborov. ┼Żiadne n├ívrhy na kon┼ítrukt├şvne rie┼íenie situ├ície desiatok tis├şc ─żud├ş ┼żij├║cich pod hranicou chudoby. ┼Żiadne obmedzovanie vplyvu finan─Źn├Żch skup├şn, ani n├íznak v├┤le pre smerovanie k princ├şpom ekonomickej demokracie. Ani n├íznak snahy o sebakritiku a prevzatie zodpovednosti vo─Źi frustrovan├Żm ─żu─Ćom. Iba re┼ítrikcie a z├íkazy, ktor├ę s├║ v kone─Źnom d├┤sledku pr├ştomn├ę v legislat├şve na┼íej krajiny u┼ż dnes, no napriek tomu nevedia zabr├íni┼ą pochodom fa┼íistov ulicami, nevedia zabr├íni┼ą vzniku fa┼íistickej strany a jej kandidat├║re do parlamentu. Nevedia zabr├íni┼ą ani pou┼ż├şvaniu modifikovan├Żch symbolov Hlinkovej gardy ─Źi pou┼ż├şvaniu jej uniforiem, preto┼że pod─ża pol├şcie je nutn├ę zdvihn├║┼ą prav├║ ru─Źi─Źku do v├Ż┼íky o─Ź├ş v spr├ívnom uhle a ma┼ą farbu uniformy v┬árovnakej farbe ako tej gardistickej, preto┼że inak sa vraj nejedn├í o propag├íciu fa┼íizmu.

Naopak, pol├şcia je schopn├í pri pokuse o blok├ídu pochodu neofa┼íistov Bratislavou zadr┼ża┼ą mlad├ę diev─Źa preto, ┼że dr┼ż├ş vlajku Antifa┼íistickej akcie. Ke─Ć ─Źloveka bij├║ na n├ímest├ş a kri─Źia po ┼łom ÔÇ×Dajte mu, ┼Żidovi!ÔÇť, je schopn├í zadr┼ża┼ą jeho, a nikoho z ├║to─Źn├şkov. Je schopn├í chodi┼ą po nociach klopa┼ą na dvere antifa┼íistov a predvol├íva┼ą ich k v├Żpovediam pre trestn├ę ozn├ímenia podan├ę verejne zn├ímymi vy┼íinut├Żmi n├íckami. Slovensk├í realita a policajn├í prax v posledn├Żch rokoch uk├ízali, ┼że ak├íko─żvek re┼ítrikcia spojen├í s pojmom extr├ęmizmus nebude ma┼ą nikdy pozit├şvny v├Żsledok, a nielen┼że sa dotkne iba povrchn├Żch d├┤sledkov pred naozajstn├Żmi pr├ş─Źinami probl├ęmu, vych├ídzaj├║cimi v prvom rade zo soci├ílnej a ekonomickej sf├ęry, ktor├ę by mali by┼ą rie┼íen├ę samotn├Żmi politikmi, ale v kone─Źnom v├Żsledku sa m├┤┼że obr├íti┼ą najm├Ą proti t├Żm, ktor├ş chc├║ demokraciu v skuto─Źnosti br├íni┼ą.

Extremismus prav├Ż a lev├Ż

Pri po─Ź├║van├ş ve─Źern├Żch spr├ív 17. novembra ma zaujal v├Żstup redaktora telev├şzie Mark├şza. Ten st├íl uprostred jednej z pra┼żsk├Żch ul├şc a kulisu mu robili desiatky ┼ąa┼żkoodencov, osvetlen├ę blikaj├║cimi svetlami policajn├Żch ├íut. Svoj ┼żiv├Ż vstup zah├íjil slovami: ÔÇ×Na tomto mieste sa uskuto─Źnil stret antifa┼íistov, ─Źi┼że ─żavicov├Żch extr├ęmistov, s neonacistami.ÔÇť Neveril som, ┼że sa po celej tej hlasnej spolo─Źenskej diskusii e┼íte dnes v slovensk├Żch m├ędi├ích n├íjde niekto, kto by dal na jednu ├║rove┼ł neonacistov a antifa┼íistov. A v tom som si uvedomil, ┼że antifa┼íisti boli v┼żdy pova┼żovan├ş za exotov miesto toho, aby boli pova┼żovan├ş za legit├şmnu s├║─Źas┼ą demokracie v krajine, ktorej modern├í s├║─Źasnos┼ą by mala st├í┼ą na pilieroch odkazu antifa┼íistick├ęho odboja po─Źas Slovensk├ęho n├írodn├ęho povstania.

Napriek tomu, ┼że mnoh├ş z n├ís dlh├ę roky upozor┼łovali na nebezpe─Źenstvo mo┼żn├ę n├ívratu fa┼íistickej ideol├│gie a boli vysmievan├ş s t├Żm, ┼że t├íto ot├ízka je u┼ż d├ívno v rozklade na smetisku dej├şn, no dnes je parlamentnou realitou. E┼íte dnes je boj proti fa┼íizmu vn├şman├Ż ako boj dvoch znepriatelen├Żch t├íborov. Nie ako z├ípas o charakter na┼íej spolo─Źnosti, ale ako boj medzi fe┼ą├íkmi a chulig├ínmi. Ako boj, ktor├Ż by sme v demokratickej spolo─Źnosti mali necha┼ą na politikov, pol├şciu, ┼ít├ítne in┼ítit├║cie ─Źi org├íny. Realitou je v┼íak nemoh├║cnos┼ą t├Żchto zlo┼żiek reagova┼ą. D├┤sledkom je z├írove┼ł snaha o postihovanie obidvoch t├Żchto t├íborov rovnak├Żm metrom. V├Żsledkom tak je, ┼że na ─żud├ş bojuj├║cich proti fa┼íistickej ideol├│gii a za radik├ílnu demokraciu vo v┼íetk├Żch oblastiach ┼żivota je vzhliadan├ę rovnako ako na ─żud├ş obhajuj├║cich fa┼íizmus a sna┼żiacich sa o rozvrat demokracie.

Udr┼żet status quo za ka┼żdou cenu

Charakteristick├Żm znakom akejko─żvek s├║─Źasnej mainstreamovej ─Źi establishmentovej snahy o boj proti ideol├│gii fa┼íizmu na Slovensku je snaha o zachovanie s├║─Źasn├ęho status quo. Ide o postoj, ktor├Ż sa sna┼ż├ş br├íni┼ą v┼íetko to, ─Źo zostalo z liber├ílnej demokracie t├Żm, ┼że odmietne ak├║ko─żvek jej kritiku. Rovnako zl├Ż je v tomto uva┼żovan├ş ak├Żko─żvek pokus o rozvrat demokracie a rovnako zl├í je i po┼żiadavka, ktor├í chce viac demokracie ÔÇô radik├ílnu demokraciu v soci├ílnej, ekonomickej a politickej rovine. V kone─Źnom d├┤sledku to znamen├í, ┼że vo v┼íetkej tej energii, ktor├í sa venuje na h─żadanie nepriete─żov demokracie, sa zab├║da na potrebu vlastnej sebakritiky a rozli┼íovanie. Pravicov├í ─Źas┼ą politick├ęho spektra venovala od ne┼żnej revol├║cie to─żko energie do kon┼ítrukcie slamen├ęho stra┼íiaka n├ívratu komunizmu, a┼ż sa jej za chrbtom, a v ist├Żch pr├şpadoch aj v jej vn├║tri, zrodila re├ílna fa┼íistick├í be┼ítia. Na druhej strane sa slovensk├í ÔÇ×soci├ílna demokraciaÔÇť a┼ż tak s┬áve─żk├Żm ├║sil├şm venovala snahe o udr┼żanie moci pre moc, ┼że za to bola ochotn├í zaplati┼ą aj cenu reak─Źn├ęho preberania r├ętoriky krajnej pravice, namiesto toho, aby stavala na vlastnom kon┼ítrukt├şvnom populizme, ktor├Ż by neopustil autentick├ę ide├íly ─żavice.

Slovensk├í spolo─Źnos┼ą nevyhnutne potrebuje nov├ę vyt├Ż─Źenie politick├Żch hran├şc, ktor├ę na z├íklade re├ílnej politickej praxe bud├║ schopn├ę ako v rozpr├ívke Roalda Dahla uk├íza┼ą, kde je dobro a kde je zlo. Tie s├║─Źasn├ę to rozl├ş┼íi┼ą nevedia. Vo─Źi fa┼íizmu sa na┼ía politick├í a mimovl├ídna sf├ęra sna┼ż├ş bojova┼ą sp├┤sobom, ktor├Ż bude ostrakizova┼ą v┼íetk├Żch, ktor├ş nes├║hlasia so s├║─Źasn├Żm status quo, bez rozdielu. Je pre ┼łu extr├ęmistick├ę rovnako hliadkova┼ą vo vlakoch, ako aj napr├şklad squatova┼ą a upozor┼łova┼ą na potrebu univerz├ílneho pr├íva na b├Żvanie. Tak├íto absencia schopnosti rozli┼íova┼ą a neschopnos┼ą politickej imagin├ície v┼íak bude fa┼íizoidn├ę tendencie iba posil┼łova┼ą. Potrebujeme nevyhnutne kon┼ítrukt├şvnu akciu, ktor├í verejnosti pon├║kne solid├írnu alternat├şvu vo─Źi s├║─Źasnej tragickej slovenskej realite. Pre bud├║cnos┼ą a dobro samotnej demokracie by v┼íak tak├íto snaha mala by┼ą podporen├í, nie vopred zahrnut├í n├ílepkami o extr├ęmistickej ─żavici. Dovol├şm si na z├íver citova┼ą Martina Luthera Kinga: ÔÇ×Je┼żi┼í Kristus bol extr├ęmistom l├ísky, prorok ├ümos bol extr├ęmistom spravodlivosti. Nejde teda o to, ─Źi sme extr├ęmisti, ale o to, ak├ş sme extr├ęmisti. Sme extr├ęmisti nen├ívisti, alebo l├ísky?ÔÇť

Autor studuje filosofii.

 

─ît─Ťte d├íle